Ako sme už spomenuli, Raskoľnikov bol človek túžiaci žiť v ideálnom harmonickom svete. Bol to však aj človek aktívny. Preto sa rozhodol spraviť veľký čin v ústrety novej budúcnosti a spoločnosť mu dala na to ideálne podmienky.

Právo zabiť: Do románu Zločin a trest je prostredníctvom Raskoľnikovovej teórie zasadená zaujímavá a pritom závažná myšlienka: Má človek právo zabiť? Je niekomu dovolené poslať človeka na druhý svet bez toho, aby ho stihol trest? Autor sa nad touto myšlienkou zamýšľa veľmi rafinovane: prostredníctvom Raskoľnikovovho konania a myšlienok. Čitateľ si môže všimnúť Raskoľnikovove zanietenie a presvedčenie o pravdivosti jeho teórie a s ňou súvisiace právo zabiť. Raskoľnivov zabalil toto právo na jednej strane do ušľachtilej a na druhej strane do sebeckej myšlienky.
Raskoľnikov ho definuje ako výsadu „výnimočných“ ľudí. Sebecká stránka jeho pohľadu na tento problém spočíva v tom, že sa sám považoval za „výnimočného“, potreboval si to len dokázať. A práve právo zabiť, ktoré si privlastnil, mu malo poslúžiť ako prostriedok, ktorý by ho povýšil do stavu „výnimočných“, ako ambrózia, ktorá by nasýtila jeho pýchu. Ušľachtilá stránka Rakoľnikovovho zmýšľania spočívala v jeho presvedčení, že po jednom zlom skutku bude môcť v ykonať tisíce dobrých, a že tým pádom mu právo zabiť pomôže prekonať barieru a odštartuje reťazec samaritánskych činov. V závere však sám Raskoľnikov dospel k tomu, že nie je „výnimočný“, a že nemal právo zabiť. Dostojevskij nám ukazuje, že jeho Raskoľnikovova teória a s ňou súvisiace právo zabiť sú mylné, čo symbolizuje Raskoľnikovova prehra so svedomím a následné udanie sa. Víťazí teda Dostojevského myšlienka socializmu, ktorá hlása rovnosť ľudí a týmpádom vonkoncom vylučuje niečiu nadradenosť, tobôž nie v takej miere. Myšlienky Dostojevského socializmu a viery v boha preto našli spoločnú reč, čo znamená, že právo zabiť kategoricky zamietli. Keby si tieto dve myšlienky Dostojevského až tak nezískali, záver románu by mohol vypadať úplne inak. Individualizmus a anarchizmus: Toto sú ďalšie dva problémy nastolené Raskoľnikovom. Aby sme správne pochopili spojitosť Raskoľnikova s týmito pojmami, definujme si ich. Čo je to individualizmus? Slovník cudzích slov hovorí, že je to zdržanlivosť voči kolektívu. Raskoľnikovov postoj ku spoločnosti je naozaj individualistický. Spoločnosti sa vyhýba a spoločnosť sa zas vyhýba jemu. Mnohí ľudia si ho vážia, no málokto ho má rád. Prečo je to ale tak? Príčinu treba hľadať v jeho povahe.