Jeho správanie bolo nevyspytateľné a pre mnohých nepochopiteľné, preto sa mu ľudia vyhýbali. Raskoľnikov bol ale individualista preto, že sa sám vyhýbal ľuďom. On jednoducho nedbal o spoločnosť, uspokojil sa so samotou a myšlienkami, nad ktorými premýšľal. Dostojevskij nám ale ukazuje, ako ho táto samota ubíjala, stával sa z neho schyzofrenik, po duševnej stránke nie celkom zdravý človek. Zároveň vidíme, ako sa Raskoľnikov zmenil k lepšiemu po boku Sone, čím Dostojevskij naznačuje, že samota človeka pomaly, no iste zabíja a odsudzuje takúto formu individualizmu. Čo je to anarchizmus? Je to zľahčovanie alebo odmietanie akéhokoľvek poriadku, či disciplíny. Nevnímajme Raskoľnikova ako nejakého antiglobalistu, on bol anarchista iným smerom. Jeho anarchizmus spočíval v neschopnosti žiť v spoločnosti „normálnym“ spôsobom. On sa totiž túžil stať „výnimočným“. Títo „výnimoční“ ľudia boli sami o sebe anarchisti, pretože pre nich neexistovali zákony a obmedzenia. Ich „výnimočnosť“ im všetko dovoľovala. Ak už Raskoľnikov bol anarchista, túžil tým pádom, aby sa z neho stal anarchista na vyššej úrovni. Samotná Raskoľnikovova snaha stať s „výnimočným“ spravilo z neho anarchistu a poznačila jeho život. Dostojevskij nám prostredníctvom Raskoľnikovovho konca ukazuje, že Raskoľnikovova samotárska forma anarchie je potlačená, až sa napokon mení v lásku k Soni.




































Formálny rozbor


Dostojevskij je vo svojej veľkosti skutočne jedinečný. A preto ťažko možno hovoriť o nejakých absolútnych znakov, ktorými by sa dalo charakterizovať Dostojevského dielo. Zločin a trest je epické dielo. Má veľký rozsah. Komplikovanosť ľudského života spôsobuje, že toto dielo je z útvarovej stránky veľmi zložité. Je to román, pretože tu vystupuje veľké množstvo postáv,má viacero dejových línií.
Dostojevskij sa stal tvorcom polyfonného románu. Rozbil v podstate ustálenú formu monologického románu a vytvoril zásadne nový prozaický druh v európskej i svetovej spisbe. Aj preto sa jeho tvorba tak ťažko zaraďuje do akýchkoľvek rámcov a vymyká sa zo známych literárnych schém. Dielo Zločin a trest je psychologický román. Znamená to, že do najmenších detailov rozpitváva dušu a duševné stavy hrdinov v mnohých situáciách. V tomto diele však Dostojevskij zašiel ešte ďalej a vytvoril čosi ešte grandióznejšie ako „obyčajný“ psychologický román.