Raskoľnikov začína uvažovať o spôsobe, ktorým by sa dokázal začleniť do jednej zo skupín, o ktorých hovorila jeho teória (samozrejme dúfa, že patrí medzi „výnimočných“). Dospel k tomu, že práve vražda stareny je na to vhodná a má rozhodnúť, do ktorej kategórie patrí on sám. Tento zločin (vražda stareny) je motivovaný socíálne a ideologicky. Raskoľnikovova rodina i jeho známi žijú v strašnej biede, kým iní vlastnia viac než potrebujú. To ho privádza na myšlienku, že stará úžerníčka je škodlivý typ a jej peniaze môžu napriaviť mnohé socíálne zlo. Raskoľnokov je postava, ktorá sa postupom deja mení. Z človeka zatrpknutého a strániaceho sa ľudí sa stáva osoba milujúca, vskriesená pre nový život. Aký je teda Raskoľnikovov psychologický vývin?
Vnútorný konflikt Rodiona Raskoľnikova sa začína formovať ešte v čase, keď aktívne študoval na univerzite. Zoberal sa písaním do novín článkov o kriminálnikoch a zaoberal sa psychológiou rozličných deliktov. Vtedy začal rozmýšľať o svojej teórii, ktorú vymyslel a dokonca publikoval v miestnych novinách. Rozmýšľal o nej s rozvíjal si ju.
Zlom v jeho živote nastal až vo chvíli, keď bol donútený prerušiť štúdium. Náhle sa prestal starať o svoje existenčné problémy.,,Tak sa do seba pohrúžil a od všetkých izoloval , že sa bál hocakého stretnutia, nielen s domácou.“3 Snažil sa izolovať od ľudí a jeho jediný kontakt so spoločnosťou boli návštevy kuchárky Nastasie, ktorá mu nosila jedlo. Raskoľnikov bol voči nej odmietavý, ironický a jej prítomnosť mu bola nepríjemná. Prakticky vôbec nestál o jedlo a jej záujem o neho. Jedol iba vtedy, keď mu niečo doniesla, inak bol schopný povaľovať sa v izbe celé dni bez jedla. Práve jeho samota a depresívne pôsobiaca izba ho pomaličky ubíjala. Čoraz viac sa začal zaoberať svojou teóriou a začal ju pokladať za reálne východisko z jeho situácie. Keď zažíval stavy, keď nemohol rozmýšľať o ničom inom, ako bola jeho teória, chodil do miestnych krčiem. Tým sa ešte viac uisťoval o skazenosti a pokrytectve ruskej spoločnosti. Množstvo nových podnetov v novom prostredí, kde sa prechádzal bičovalo jeho zmysly. Niekedy navštevoval miestne krčmy. Práve tam počul rozhovor nejakých študentov o starej úžerníčke. Opisovali ju, že je bohatá ako žid. Raskoľnikov to všetko pozorne počúval. Počul zaujímavú myšlienku, že ona so svojimi peniazmi bráni vývinu stoviek mladých ľudí. Toto všetko Raskoľnikova búrilo, vyvolávalo v ňom pocity nenávisti voči nespravodlivosti v spoločnosti. Keď vyšiel z krčmy, usúdil, že to bol osud vypočuť si taký zaujímavý rozhovor.