„Tento bežný krčmový rozhovor mal na neho neobyčajný vplyv pri ďalšom vývine udalostí, ako keby tu naozaj jestvovalo dajaké predurčenie, pokyn ...“4
Odvtedy sa mu začala pomaly preďobávať z mozgu dobiedzajúca myšlienka. Rozmýšľal nad tým, že celý rozhovor podgurážených študentov mu dokonale zapadal do jeho idey. Neskôr, keď bol v izbe, myšlienky o vražde a starene mu mimovoľne prichádzali na um. On sa im spočiatku nebránil, nechal tomu voľný priebeh. To sa mu stalo osudným, lebo ho tie úchylné myšlienky celkom opantali. Úplne sa zamotal do svojich myšlienok. Tu môžeme nájsť prvý vnútorný Raskoľnikovov rozpor. Neustále sa zmietal medzi dvoma dobiedzajúcimi myšlienkami. Pre prvú nemohol občas ani spať. Bola to predstava, že zabije úžerníčku a jej peniaze dá na ušľachtilé ciele, aby odčinil svoj zločil dobrým skutkom. Jeho druhá myšlienka dokonale odporovala prvej - myslel na to, že zabíjanie stareny je choré a nesprávne. „ A keby aj dakedy dospel tak ďaleko, že by už mal všetko do poslednej bodky premyslené a definitívne rozhodnuté, keby už nemal nijaké pochybnosti, práve vtedy by hádam od všetkého odskočil, lebo by sa mu to zdalo hlúpe, obludné a nemožné.“5 Tento stav s nádychom schizofrénie bolo v skutočnosti iba prirodzené zvažovanie jeho ďalšieho konania, ktoré však nedostatkom iných podnetov narástlo do obludných rozmerov a začalo pôsobiť choro a zmätene. Nakoniec sa Raskoľnikov rozhodol, že ak je jeho teória dobrá, musí ju vyskúšať. Aj keď si to otvorene nepriznal, veľmi chcel byť "niekto". Jeho snom bolo stať sa osobnosťou. Cítil, že ak prekročí prekážky, ktoré sa mu naskytli, prirodzene sa stane „výnimočným človekom“. On to chápal tak, že novú ideu, ktorej je nositeľom už má – je to vlastne jeho teória. Teraz už len zostávalo overiť si svoju myšlienku v praxi, a tak povýšiť seba medzi ľudí z druhej skupiny. Takými myšlienkami sa zapodieval celé dni. Svoju situáciu neustále analyzoval a tým sa čoraz viac povzbudzoval urobiť „to“. Celú situáciu zhoršila jeho začínajúca sa choroba, keď nebol celkom pri zmysloch. Raz, keď sa vracal z krčmy, zaspal na ulici a sníval sa mu sen, ktorý nám môže povedať veľa o Raskoľnikovovom duševnom rozpoložení. Snívalo sa mu o tom, ako sa prechádza s otcom po svojej rodnej dedine. Zrazu vidí, že pred krčmou stojí stará sedliacka kalika. Je zapriahnutá do obrovského voza a zo všetkých síl sa snaží pohnúť velikánskou fúrou sena. Zapadne do blata a nemôže sa ani pohnúť. Celý čas je šľahaná po pysku a očiach bičom svojho gazdu. Zrazu sa z krčmy vyvalia ožrani a chcú sa odviesť na voze. Začínajú nasadať na voz už beztak doplna naplneného senom. Jeden z nich, taký červený mäsitý chlap berie bič a udiera chuderu kaliku.