Joseph Bédier Tristan a Izolda

Autori: V 12. storočí vo Francúzsku Thomas de Bretagne a Béroul spracovali povesť o večných milencoch Tristanovi a Izolde, trochu neskôr to bol Angličan Thomas. Začiatkom 13. storočia Nemec Gottfried von Strassburg napísal epos, pozostávajúci z 20 000 veršov. Jeho dielo patrí k umeleckým vrcholom stredovekej nemeckej epickej literatúry.
Joseph Bédier, francúzsky vedec, odborník v stredovekých literatúrach, zo zlomkov pôvodných stredovekých skladieb o Tristanovi a Izolde vytvoril jednoliate a úplné dielo, také vynikajúce, o čom svedčí vyše 300 francúzskych vydaní a prekladov do mnohých rečí. Tento román napísal v roku 1900, v slovenčine vyšiel po prvýkrát v roku 1957.
Obdobie: Stredoveká literatúra
Literárny druh: Román
Literárny žáner: Dráma
Rozprávač: Sám autor, ktorý priamo dej predkladá, počas rozprávania má svoje publikum stále na pamäti, obracajúc sa k nemu s otázkou i s výzvou o zaujatie stanoviska k situáciám a priťahuje účasť čitateľov neustálym obracaním sa na nich.
Téma: Láska večných milencov, láska silnejšia ako smrť
Idea: Túžba byť stále s milovaným človekom
Miesto deja: Británia, Francúzsko
Čas deja: Stredovek
Hlavné postavy: Tristan – zrodený zo smútku, syn Rivalena, ktorý padol v boji a Blanchefleur, sestry kráľa Marka, ktorá umrela od žiaľu. Udatný bojovník, krásny, mladý, odvážny, verný priateľ
Izolda – írska princezná, krásna, milujúca, spravodlivá, čestná
Vedľajšie postavy: Kráľ Mark – Tristanov strýko, panuje v Cornwalle, múdry a spravodlivý kráľ
Rohalt – zvaný Statočný, vychoval Tristana po smrti jeho rodičov, verný priateľ
Gorvenal – štítonoš, múdry učiteľ, Tristanov priateľ
Dinas z Lidanu – Tristanov priateľ
Vojvodca Morgan – obsadil Tristanovu krajinu, vrah jeho otca
Morholt Írsky – posol írskeho kráľa, strýko Izoldy Zlatovlasej
Andret, Guenelon, Gondoine, Denoalen – podlí vojvodcovia na dvore kráľa Marka, poburovali urodzených mužov proti Tristanovi
Aguynguerran Ryšavý – hlavný sudca írskeho kráľa, uchádzal sa o Izoldu
Brangiena – verná Izoldina služobníčka, priateľka
Frocin – hrbatý trpaslík, pozná mágiu i všetky spôsoby čarovania, predpovedá budúcnosť
Ogrin – pustovník
Husgent – pes, chrt, verný Tristanov priateľ


Dej: Po smrti rodičov, kráľa Rivalena z Loonoisu a Blanchefleur, vychoval princa Tristana Rohalt Statočný, ktorý ho miloval ako vlastného syna.

Po rokoch ho zveril múdremu učiteľovi Gorvenalovi, ktorý ho naučil umeniu bojovať, či pomáhať slabým alebo opovrhovať každou lžou. Jedného dňa nórski kupci zajali Tristana ako vzácnu korisť, no ich loď stroskotala a vlny vyniesli Tristana na breh. Tak sa nechtiac ocitol v zemi svojho strýka Marka, ktorý si ho veľmi obľúbil, nevediac že je to jeho synovec. Až Rohalt Statočný objasnil pravdu o jeho pôvode, keď ho našiel po dlhom hľadaní, aby mu oznámil, že jeho krajina je napadnutá. Tristan sa vrátil, zabil vojvodcu Morgana, vlastnú krajinu ponechal Rohaltovi a odišiel za kráľom Markom spolu s verným Gorvenalom. V súboji zabil aj Morholta Írskeho, posla írskeho kráľa. Izolda Zlatovlasá, Morholtova neter vyhlasovala kliadbu vrahovi a naučila sa nenávidieť Tristana. Tristan bol zranený. Ľsťou presvedčil Izoldu, že je niekto iný a o 40 dní, keď ho vyliečila, utiekol a opäť sa objavil pred kráľom Markom. Andret, Guenelon, Gondoine a Denoalen, podlí vojvodcovia, naliehali na kráľa Marka, aby sa oženil. Tristan sľúbil, že mu privedie Zlatovlásku, ktorej zlatý vlas vypustili lastovičky, keď vleteli do okna. V krajine írskej zabil draka a z lásky ku kráľovi Markovi ľsťou i silou zavŕšil hľadanie zlatovlasej kráľovnej. Kráľovná Matka dala slúžke Brangiene čarovný nápoj, ktorý mali budúci manželia, kráľ Mark a Izolda,vypiť. Naneštastie ho omylom vypili Tristan a Izolda a vzplanuli k sebe osudovou láskou. Mark sa oženil s Izoldou a na svadobnom lôžku ju zastúpila verná Brangiena. Láska Tristana a Izoldy sa nedala utajiť. Štyria zradcovia sliedili, Tristana a Izoldu pristihil, kráľ ich chce poslať na smrť, upáliť. Podarlo sa im ujsť, nájdu svoje útočisko v divej hore, kde žijú tvrdý, no krásny život. Milujú sa, netrpia. Po dlhom rozmýšlaní Tristan opúšťa Izoldu a vracia ju kráľovi. Sám odchádza do cudzej krajiny. Oslobodí zem bretónsku a dostáva za ženu Izoldu Bielorukú, ktorú nemiluje. Neskôr je ranený a cíti, že sa blíži smrť. Túži ešte naposledy vidieť Izoldu Zlatovlasú, no nedočká sa jej. Izolda príde neskoro a zo žiaľu nad mŕtvym Tristanom vypustí dušu. Kráľ Mark ich pochová. Z Tristanovho hrobu vyrastie černicový krík a prerastie do hrobu Izoldinho. Konečne sú navždy spolu.


Stavba diela: Román je rozdelený na 19 kapitol, každá z nich má svoj názov. V úvode každej kapitoly sú citáty pôvodných autorov, napr. Béroula.
Štýl autora: Všetky stredoveké verzie románu boli určené na počúvanie a tomuto podriaďuje aj svoje dielo, používa básnické prívlastky, zrozumiteľné dialógy, pútavý dej. Je historicky a umelecky verný.
Vlastný dojem: Dielo sa mi čítalo ľahko ako rozprávka.