Nemal rád prílišné nadávanie ani veselosť.
Jula Petrisková – Jožova žena, mala chorú ruku, každému pomohla, odplatila sa dobrým, bola tichá, pokorná, skromná, nebola veľmi pekná, aj keď po svadbe opeknela. Mala dobré srdce. Joža milovala, a preto mu dokázala aj odpustiť. Nie je veľmi zhovorčivá a odvážna, všetci jej rozkazovali.
Jano Mak – Jožov nevlastný brat, falošný, slaboch, pretvaroval sa, bil mladších a slabších, bol statný, nervózny, často bol opitý, bol drevorubačom, v hore bol milý, keď však prišiel domov stal sa z neho zlý manžel – Marušu bil a ostatným nadával, nebol čestný.
Maruša – dobrá, robotná, pekná, ale keď prepadla alkoholizmu stávala sa z nej troska. Joža si pripútala aj vyhrážkami, keď už nevedela, čo má robiť, utopila sa.
Ďalšie postavy : Gregor Biaľoš - Jožov otec, mlčanlivý, radil mu a pomáhal, staral sa o neho pokiaľ boli v hore, má rád svoju robotu (drevorubač)
Hana Meľošová, Meľoš, Hiriačok, Aduš, Bánóci. . .

C i t á t y
„Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti. Jozef Mak: milión, čo sa spomína len ako ľudstvo, a nikdy nie ako človek.“
„Jozef Mak, narodil si sa, a nik ťa nečakal okrem materinho strachu, nik ťa nevítal, neobdarúval, nuž dám ti aspoň to, čo ešte mám. Dávam ti ukrižované ruky, tie mi ostali z tejto noci.“
„Hnev ti znečisťuje dušu a hnev má príčiny, a príčiny pochodia z pokušenia a pokušenie je v človeku. Ak môžeš, buď silný, vyhoď zo seba pokušenie, a nebude príčin, a. . .
„Všetky myšlienky sa rozplývajú, roztečú a miznú, miznú ako rozšklbané a rozfúkané pavučiny. Ak sa niektorej chceš dotknúť, pretrhne sa, pomaly odpláva, ani nevieš, kde sa podela.“
„Ty si nie Jozef Mak, ale celá dedina je v tebe. Všetci sa tu rovnako boria, rovnako rodia a mrú. Tak majú radi strechu nad hlavou ako ty.“
„. . . lebo nič sa na svete nestane bez príčiny, a príčiny pochodia z pokušenia, a pokušenie je v človeku. Človeče, vyhoď zo seba pokušenie a nebudeš mať príčin. . .“
„Ani jeden národ nepochovával sa sám, pochovávali ho vyvolené ruky.“
„Hlúposť by bola zvaliť dve hrady a spáliť niekoľko dosák! S múrmi sa netreba boriť, ale s duchom. . .“
„Veď v každom kvete dýcha zem, a načo by bolo zbytočne zastavovať niečomu dych? Radšej sa zadíva, že v každom zvonci nie je rovnaké žltkavé srdce.“
„Trp, Jozef Mak. Človek- milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Š t ý l
Autor používa veľa umeleckých prostriedkov, často opisuje prírodu, predmety (opis zvonov).