Hronský vystupuje v diele ako rozprávač. Postavám sa prihovára a uvažuje, napr. nad ich činmi. Používa nárečové slová, vulgarizmy, ľudí alebo prírodu charakterizuje aj cez pomlčky (príroda-panna, Jula-tieň, hosť-zlodej). Príklady: zelený svit ovíjal svoje vlákna, oblôčik, ozrutná vatra, v ktorej umierajú chalupy, nehybné chrbty vrchov a kopcov vydychovali tajomný a nekonečný pokoj, myšlienky sú ako spretrhané pavučiny, únava sedela na strniskách, zvony mávajú dlhú reč, samopašná noc, duby sa červenali, sťaby sa hanbili, šumot rozcválaného Hrona
festungy, werky, feršter, šíf, gamby, hovädo, papuľa

D e j
Už pri narodení Jozefa Maka boli problémy. Narodil sa v nesprávnom čase, bol nemanželské dieťa, nikto sa po pôrode neunúval povedať matke, či je zdravý, nemal ho kto spočiatku ani pokrstiť. Tejto úlohy sa nakoniec ujala Hana Meľošová, ale aj tak mal chudobné krstiny a do vienka dostal jedine „ukrižované ruky“ od Ježiša. Pri jednej hre zistí, aký Jano v skutočnosti je – zákerne sa správa k slabším, ubližuje im. Keď Jožovi vyčítal, že žije len z jeho, Jožo na matkinu radu odišiel pásť dobytok s Augustom Kubandom – hoci bol starý, mali sa radi. Raz zbadal v dedine požiar a rozhodovali sa, kto pôjde na pomoc. Keď prišiel Jožo do dediny už bolo neskoro. Zhorel im dom a pravdepodobne zhorí i Kubandov. Meľošovia si postavili nový dom a prijali doň aj Jožovu matku, jemu samému dali miesto v stajni vedľa kravy. Zaľúbil sa do ich dcéry Maruše a ona mu lásku opätovala. Začal snívať o spoločnej budúcnosti a vlastnom dome. Kubanda mu nedával plácu, akú by si za svoju robotu zaslúžil, a tak sa pripojil k drevorubačom. Tu spoznal Gregora Biaľoša. Staral sa o Joža, pomohol mu dôjsť do dediny, keď si poranil členok. Tu sa dozvedel o úmrtí krstnej matky a pomohol Meľošovi zhotoviť truhlu. Jožo sa stretával s Marušou, ale nikomu o tom nepovedal. Biaľoš bol však vnímavý a povedal Jožovi, že Maruša mu bude dobrou ženou. Na ďalší deň Gregora privalil strom a Jožo sa tak dozvedel, kto bol jeho otec. Po pohrebe znovu odišiel preč. Maruša v dome „prevzala vládu“. Keď zistila, že sa jej otec zaľúbil do Makovky a ona sa mu nebránila, bola z toho smutná. Jožo ťažko pracoval na stavbe domu a stretával sa s Marušou. Keď už bol so stavbou takmer hotový, richtár mu rozkázal ísť na vojnu – už tam mal byť dávno. Odišiel až do Hercegoviny, tvrdo tam pracoval, plnil aj jemu zdanlivo nezmyselné príkazy(zabíjal vretenice). Na listy z domu čakal márne, neprišiel ani jeden.