George Orwel Zvieracia farma

O autorovi:
George Orwell (vlastným menom Eric Arthur Blair), narodený v roku 1903 v Indii, patrí k najvýznamnejším literárnym osobnostiam 20. storočia. Ako satirik býva porovnávaný s Jonathanom Swiftom a splu s Aldousom Huxleyom a Franzom Kafkom označovaný za „proroka“ nášho veku. Literát, editor a žurnalista- od tridsiatych rokov pravidelne prispieval knižnými recenziami a neskôr literárnymi a politickými úvahami do popredných britských novín, počas vojny pracoval v zahraničnom vysielaní BBC a v roku 1945 bol vojnovým pisateľom listu Observer, vojak- zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku, spisovateľ- autor autobiografickej knihy z prostredia parížskej a londýnskej chudoby Down and Out in Paris and London (1933, Stroskotancom v Paríži a Londýne, 1935), skúsenosti z pobytu v Barme spracoval v knihe Burmese days (1934), v tridsiatych rokoch ďalej napísal romány A Clergyman´s Daughter, keep the Aspidistra Flying, Coming Up for Air. Zážitky z občianskej vojny v Španielsku popísal v knihe Homage to Catalonia (1991, Pocta Katalánsku). Orwellove eseje, články a rozhlasové vysielania vyšli v štyroch zväzkoch Collected Essays, Journalism and Letters. Svetoznámym autorom sa stal vďaka románu Animal Farm (1945, Zvieracia farma, 1946) a románu 1984 (1949, 1991).
Zomrel v roku 1950 na tuberkulózu. O diele:
Orwellov román Zvieracia farma, napísaný formou bájky, je podobenstvom o násilnej revolúcii nastolenej spoločenstvom, v ktorom „sú si všetci rovní“, a jeho postupnej premene v systém, kde väčšina „rovných“ je ovládaná hŕstkou „ešte rovnejších“. osud tejto knihy u nás iba potvrdzuje všeobecnú platnosť Orwellovho „rozprávkového príbehu“: prvýkrát vyšla v českom preklade už v roku 1946. O dva roky neskôr bola zakázaná a jej autor patril až do doby celkom nedávnej k najnapádanejším zahraničným spisovateľom. Dej:
Na Panskej farme, ktorá patrila pánu Jonesovi, sa schádzajú všetci zvieratá pod vedením starého Majora, prasaťa. Ten všetkým rozpráva o revolúcii- o tom, aké by to bolo, keby vyhynula ľudská rasa. Hovorí: „A to je moje posolstvo, súdruhovia: REVOLÚCIA! neviem, kedy príde. Ale viem, že skôr či neskôr zvíťazí spravodlivosť. Všetci ľudia sú nepriatelia, všetky zvieratá sú súdruhovia! každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ! každý, kto chodí na štyroch alebo lieta, je priateľ.

Všetci zvieratá sú si rovné.“ Nakoniec Major naučí spievať zvieratá pieseň, ktorú nazvali Zvieratá Anglicka: „...ja som zviera, ty si zviera, my sme všetci zvieratá, budúcnosť ako zlato žiari, veselá a bohatá.. Priložíme ruku k dielu pre tú našu slobodu, voľnejšie sa bude dýchať zvieraciemu národu.“ O tri dni neskôr Major ticho v spánku zomrel. Zvieratám však stihol ponúknuť nový pohľad na život, „vnukol“ im nápad o lepšom živote v budúcnosti. najšikovnejšími a najmúdrejšími na farme boli všeobecne považované prasatá.- Napoleon, Kuliš a Pištík školili a organizovali ostatné zvieratá a zhrnuli učenie starého Majora do komplexného učenia, ktoré nazvali animalizmus. Čoskoro, ani zvieratá si nemysleli, že Revolúcia príde tak skoro, svojpomocne vyhnali pána Jonesa z farmy, premenovali ju na Zvieraciu farmu a prasatám sa podarilo učenie animalizmu zhrnúť do Siedmich prikázaní:
1. Každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ.
2. každý, kto chodí na štyroch nohách alebo má krídla, je priateľ.
3. Žiadne zviera nebude chodiť oblečené.
4. Žiadne zviera nebude spať v posteli.
5. Žiadne zviera nebude piť alkohol.
6. Všetci zvieratá sú si rovné.
Zvieratá na farme pracovali, prasatá žiadnu prácu nevykonávali, zato všetko riadili a dohliadali na ostatných. Správa o tom, čo sa stalo s Panskou farmou sa rýchlo rozšírila po celom Anglicku a taktiež melódia Zvieratá Anglicka. Pán Jones sa však len tak ľahko nevzdal svojej farmy. spolu s pomocníkmi sa pokúsil o navrátenie farmy do svojich rúk, avšak nemal úspech. Zvieratá v Bitke pri kravíne, ako ju nazvali, zvíťazili a tak dali jasne najavo, že farmu už nikdy nemienia dať spravovať otrokárskym ľuďom. Postupne však nastali nezhody medzi Kulišom, ktorý chcel stavať veterný mlyn, a Napoleonom, ktorý bol proti stavbe. Silnejší Napoleon vyhnal svojimi deviatimi dobre cvičenými psami Kuliša, ktorého už nikto nikdy nevidel. Nakoniec vysvitlo, že Napoleon proti veternému mlynu nikdy nebol a tak ho zvieratá začali stavať.
Prasatá začali obchodovať s ľuďmi, keďže sa im míňali zásoby, ba dokonca bývať v dome pána Jonesa a spávať v posteliach. Kobyla Lupina, ktorá bola spolu s Boxerom najoddanejšia „služobníčka“ Revolúcie, si myslela, že v prikázaní bolo, že žiadne zvieratá nesmú spávať v posteliach. Zavolala si preto Majku, ktorá vedela čítať, aby jej štvrté prikázanie prečítala: „Žiadne zviera nebude spať v posteli s perinami.“ Na posledné slová si žiadne zviera nepamätalo, ale keďže to nemalo čierne na bielom, považuje to Pištík za výmysel a zvieratá musia súhlasiť a prispôsobiť sa.
V noci sa strhol silný vietor, ktorý zničil (ešte nedostavaný) veterný mlyn.

Napoleon to rýchlo zvalí na Kuliša a hneď na neho aj vypíše odmenu.
Zvieratá hladujú, dostávajú ešte menej obživy, než za pána Jonesa. Ale to im nevadí, lebo je pre nich lepšie radšej slobodne hladovať, ako trpieť nad sebou nadvládu ľudskej rasy. Všetko, čo sa na farme nepodarilo, kládlo sa za vinu Kulišovi. ten bol vyhlásený za Jonesovho tajného agenta a Vodca (Napoleon)na výstrahu dal popraviť mnoho zvierat, ktoré sa „dobrovoľne“ priznali k spolupráci s Kulišom. napokon Napoleon zakázal spievanie Zvieratá Anglicka, lebo to bola pieseň Revolúcie, a tá bola v túto noc dovŕšená. Niektoré zvieratá si takto svoju budúcnosť nepredstavovali, no sú tak sfanatizované, že sa boja svoj názor vyjadriť, keďže sa ešte k tomu všade potuľujú Napoleonove vrčiace psy. Po noci krutého krviprelievania si zvieratá všimli, že ďalšie prikázanie obsahuje slová, na ktoré si ani jedno nemohlo spomenúť: „Žiadne zviera nezabije iné zviera bez dôvodu.“ A ten predsa Napoleon mal.. Už sa ďalej nemohlo oslovovať Napoleona Napoleonom, ale malo sa hovoriť Vodca alebo súdruh Napoleon. Po dvoch rokoch bol konečne postavený veterný mlyn, no vzápätí aj hneď zničený ľuďmi z vedľajšej farmy. Lenže zvieratá si svoju farmu ubránili, aj za cenu mnohých životov. Majka našla ďalšie zmenené prikázanie: „Žiadne zviera nesmie piť alkohol bez miery.“ Napoleonova verná družina prasiat totiž našla v komore pána Jonesa bedňu whisky a dokonca si (len pre potrebu prasiat, samozrejme) začali vyrábať vlastné pivo.
V jeden deň je Zvieracia farma vyhlásená za republiku a jediným kandidátom a teda aj jednohlasne zvoleným prezidentom sa stal Napoleon. Roky plynuli, pán Jones umrel v útulku pre alkoholikov a staré časy si pamätala len Lupina, Benjamín a niekoľko prasiat. Farma teraz prosperovala lepšie a bola aj lepšie organizovaná. Postavili veterný mlyn, no všetci zvieratá hladovali, s výnimkou prasiat a psov. V závere prasatá začali chodiť na dvoch nohách a heslo: „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé.“ sa zmenilo na: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie.“ Sedem prikázaní už neexistovalo, zato na stene bolo napísané už iba jedno: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ Prasatá sa začali obliekať, piť alkohol a farma sa znovu premenovala na Panskú farmu.

Zdroje:

Orwell, G.: Farma zvířat. Praha 1991 -