Témou môjho referátu je román Miku Waltariho: Egypťan Sinuhet. Existujú 2 príbehy o Egypťanovi menom Sinuhet. Jedným je svetoznámi román Miku Waltariho (1945) a druhým je príbeh od Vojtecha Zamarovského (1987). Treba však povedať, že Waltariho Sinuhet má len máločo spoločné so Zamarovského Sinuhetom. Zamarovského Sinuhet vychádza z egyptských prameňov. Jeho rozprávanie je najstarší známy životopisný a zároveň dobrodružný spis vo svetovej literatúre. Istotne je Sinuhetov „vlastný životopis“ oveľa triezvejší ako románový životopis Waltariho Sinuheta. Nad fantáziou víťazí autentickosť: napriek tomu je však čitateľsky príťažlivým a navyše vynikajúcim umeleckým dielom. Sinuhetovo „rozprávanie“ patrilo medzi najobľúbenejšie literárne diela starovekého Egypta. Vychádzalo v nespočetných nových odpisoch a pútalo záujem vyše päťdesiatich generácií tamojších čitateľov. Zachovalo sa v úplnom znení, pričom jeho najstaršie texty na papyruse pochádzajú priamo z čias jeho vzniku, t.j. z konca 20. storočia pred n. l. Ucelene alebo zlomkovito ho poznáme aj zo záznamov na vápencových tabuľkách, na ktoré si ho odpisovali v rámci cvičení žiaci pisárskych škôl. Prešlo previerkou tisícročí a to tak úspešne ako málo diel z oných pradávnych čias. Román Egypťan Sinuhet som našla v našej domácej knižnici pred pár rokmi a hneď som ho začala čítať. Je písaný v starobylej češtine, ale tak zvláštnym a zároveň krásnym jazykom, že mi nedovolil túto knihu odložiť, kým som ju nedočítala. napr.: „tvá slova jsou jako bzučení mouchy v mých uších, neboť jsem ještě neslyšel hloupějších.“

Sinuhet sa dostal ako dieťa do opatery Senmuta, ktorý bol lekárom chudobných vo Vesete a jeho ženy Kipy. Veset – hlavné mesto Egypta. Narodil sa za vlády faraóna Amenhotepa III. Jeho nevlastná matka Kipa ho našla, ako priplával na Níle v lodičke z rákosia. Keďže nemali vlastné deti, privlastnili si ho. Vtedy však nikto nevedel kto je, odkiaľ pochádza a kto sú jeho rodičia. (v tom období sa dolu Nílom plavilo viac detí v lodičkách, deti chudobných, alebo unudených manželiek bohatých obchodníkov, čo boli stále na cestách).

Sinuhet rástol, naučil sa písať – kto vedel písať, nikdy nevykonával manuálnu prácu, ale bol pisárom, prípadne sa venoval inému remeslu.
- stal sa lekárom, neskôr otváračom lebiek, cestovateľom.. Otváranie lebky: s.