Témou môjho referátu je román Miku Waltariho: Egypťan Sinuhet. Existujú 2 príbehy o Egypťanovi menom Sinuhet. Jedným je svetoznámi román Miku Waltariho (1945) a druhým je príbeh od Vojtecha Zamarovského (1987). Treba však povedať, že Waltariho Sinuhet má len máločo spoločné so Zamarovského Sinuhetom. Zamarovského Sinuhet vychádza z egyptských prameňov. Jeho rozprávanie je najstarší známy životopisný a zároveň dobrodružný spis vo svetovej literatúre. Istotne je Sinuhetov „vlastný životopis“ oveľa triezvejší ako románový životopis Waltariho Sinuheta. Nad fantáziou víťazí autentickosť: napriek tomu je však čitateľsky príťažlivým a navyše vynikajúcim umeleckým dielom. Sinuhetovo „rozprávanie“ patrilo medzi najobľúbenejšie literárne diela starovekého Egypta. Vychádzalo v nespočetných nových odpisoch a pútalo záujem vyše päťdesiatich generácií tamojších čitateľov. Zachovalo sa v úplnom znení, pričom jeho najstaršie texty na papyruse pochádzajú priamo z čias jeho vzniku, t.j. z konca 20. storočia pred n. l. Ucelene alebo zlomkovito ho poznáme aj zo záznamov na vápencových tabuľkách, na ktoré si ho odpisovali v rámci cvičení žiaci pisárskych škôl. Prešlo previerkou tisícročí a to tak úspešne ako málo diel z oných pradávnych čias. Román Egypťan Sinuhet som našla v našej domácej knižnici pred pár rokmi a hneď som ho začala čítať. Je písaný v starobylej češtine, ale tak zvláštnym a zároveň krásnym jazykom, že mi nedovolil túto knihu odložiť, kým som ju nedočítala. napr.: „tvá slova jsou jako bzučení mouchy v mých uších, neboť jsem ještě neslyšel hloupějších.“

Sinuhet sa dostal ako dieťa do opatery Senmuta, ktorý bol lekárom chudobných vo Vesete a jeho ženy Kipy. Veset – hlavné mesto Egypta. Narodil sa za vlády faraóna Amenhotepa III. Jeho nevlastná matka Kipa ho našla, ako priplával na Níle v lodičke z rákosia. Keďže nemali vlastné deti, privlastnili si ho. Vtedy však nikto nevedel kto je, odkiaľ pochádza a kto sú jeho rodičia. (v tom období sa dolu Nílom plavilo viac detí v lodičkách, deti chudobných, alebo unudených manželiek bohatých obchodníkov, čo boli stále na cestách).

Sinuhet rástol, naučil sa písať – kto vedel písať, nikdy nevykonával manuálnu prácu, ale bol pisárom, prípadne sa venoval inému remeslu.
- stal sa lekárom, neskôr otváračom lebiek, cestovateľom.. Otváranie lebky: s.

73
- po otvorení kráľovskej lebky, faraón Amenhotep III zomrel a na jeho miesto nastúpil jeho syn Amenhotep IV, ktorý ho pomenoval : Ten, ktorý je osamelý.

Bol v skutočnosti až taký osamelý?
Ženy jeho života:

1. Nefernefernefer – žena ľahkých mravov, ktorá ovládala mužov. Tvárila sa ako svätica, ale zneužívala ich. Takto zneužila aj Sinuheta. Nielen, že ho obrala o celý jeho majetok, ale aj o majetok jeho nevlastných rodičov aj o ich hroby. Posmrtný život zohráva veľmi dôležitú úlohu.

2. Minea – dievčina, ktorú zachránil z kráľovského háremu. Cestou na Krétu, odkiaľ pochádzala a chcela sa tam vrátiť, lebo bola zasľúbená Bohu, sa do seba zamilovali. Sinuhet však chcel, aby bola šťastná a splnila si svoju povinnosť voči bohu. Mala vojsť do jeho domu, zatancovať mu a potom mohla dobrovoľne odísť. Ešte však nikdy nikto od Boha neodišiel, vraj sa tam mali tak dobre. Kto bol Boh Kréty? (veľký morský had s hlavou býka). Kréta na rozdiel od ostatných krajín uctievala živého boha. Boh Kréty však bol mŕtvy a ľudské obete, ktoré mu predtým prinášali, teraz zabíjal hlavný kňaz Minotaurus sám. Podľa povesti so smrťou boha Kréty mala skončiť aj moc Kréty nad morom. Sinuhet sa s Merit pred jej smrťou zosobášil a veľmi očakával jej návrat. Aké strašné bolo jeho poznanie, keď ju v bludisku (dom Boha) našiel zavraždenú nožom. 3. Merit – krčmárske dievča vo Vesete. Mal ju rád, ale nikdy sa nezosobášili. Merit mala dieťa chlapec menom Thovt. Nepovedala Sinuhetovi, že je to jeho syn. Toto sa Sinuhet dozvedel až po ich smrti, keď ich zabili vyznávači boha Amona.

Božstvá v Egypte:
v Egypte bolo mnoho Bohov. Najväčšiu moc mal Boh Amon v novej ríši bol bohom celej ríše. V jeho chráme sa nachádzal Dom života – nemocnica aj Dom smrti – príprava mŕtvych tiel na posmrtný život.
Avšak po nástupe Amenhotepa IV sa všetko zmenilo. On chcel aby bol iba 1 boh nad všetkými: Aton. Premenoval sa na Achnatona. Pred bohom Atonom si boli všetci rovní, vízia, aby neboli ani bohatí ani chudobní. Vystaval nové hlavné mesto Achetaton (Mesto Nebeských Výšin). Avšak Amonovi kňazi vo Vesete nechceli prísť o svoju moc a peniaze. Vyhlásili faraóna za nepravého a chceli ho zvrhnúť. Nastávajú boje medzi Amonovými a Atonovými prívržencami. Sinuhet je prívržencom Atona a vtedy hynie Merit aj s ich spoločným synom. Amon zvíťazil a faraón Achnaton zomiera Sinuhetovou rukou (otrávené víno).

Aký bol vlastne Sinuhetov pôvod?
Doma mu visela nad postieľkou trstinová kolíske, v ktorej ho vytiahli z Nílu. Bola viazaná zvláštnymi uzlami. Presne tieto uzly videl robiť veľkú kráľovskú matku. Tu sa zrodilo podozrenie.

Faraón mal veľa manželiek, ale žiadna z nich nikdy neporodila živého chlapca okrem veľkej kráľovskej manželky. Po jej smrti sa dozvedel, že minimálne 3 faraonových synov skutočne poslala dolu Nílom v tom čase, keď sa narodil aj Sinuhet. s. 148 Bolo to predtým, ako sa narodil faraón Achnaton. Mohol byť Sinuhet faraónom? s. 240. jeho cesty:
Najskôr do Sýrie, potom Babylon, zem Chati – mesto Chatušaš obyv. Hethiti, Kréta
- čítanie budúcnosti z hviezd, vnútorností, ...

Sinuhet sa stal vrahom, ako? Kto to chce vedieť, nech si to prečíta. Smrť milovaných s.432
princ z Chati a mal stať manželom sestry faraóna Achnatona a vládcom Egypta. faraónom sa stal kňaz Aj. Princezne Beketamon manželke Haremheba sa narodil syn Ramzes. Sinuhet bol vyhnaný do samoty. Avšak sa toho nebál, pretože celý život bol osamelý.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Mika Waltari Egypťan Sinuhet