Jeho matka zbytočne ho čaká na obed, na večeru.
"Darmo mamko moja drahá!
Nestrieš špinu slzami,
Janík tvoj je skamenelý
so psom i s ovečkami."
Kríž a čiapka
J. Kráľ hovorí, že aj roztopaš musí mať určité medze. Tému mu poskytli mnohé povesti o umelcoch.
Po večeroch sa schádzali dievčatá i chlapci na priadky. Medzi sebou mali jedno dievča menom Mara. A Mara:
"...čo slovo to chichot..."
V jeden večer chceli si všetci z Mary žart urobiť, tak ju poslali na cintorín, aby kríž doniesla. Odvtedy však:
"už noc, čo noc trepe. Daj môj kríž i čiapku!"
Všetci v dediene sú z toho celí nešťastní. Aj Mara už prestala zo všetkého robiť žarty. Nakoniec sa rozhodli, že musí kríž zaniesť späť. Pán farár jej dal požehnanie. Keď však kríž na miesto položila:
"skrýkla - viac nedýchala a dušu pustila"
Po tej hroznej udalosti zišli sa chlapci aj dievčatá a spomínali Maru.
"...nie priam bude dievky takej v doline..."
Mara - "Mara susedovie, to je šelma celá, čo povie žiadna by duša nezmnyslela: čo slovo to chichot.".