Mal znetvorenú tvár, amputovanú ruku a na Ilčíčkinu otázku nedpovedal, lebo bol nemí. Ilčíčka má syna Štefana, ktorý čaká na odvod. Má devätnásť rokov a je si istý, že ho odvedú. Spočiatku sa teší, že ho budú potľapkávať chlapsky po ramene ako seberovného. Ale na odvode vidí nešťastie v očiach žien a mužov. Neverí nadšeným rečiam kaplána Létaya o vlasti. Za ten čas doviedla Ilčíčka zmrzačeného Ondreja rodičom. Bola vždy prudká, ale to čo v poslednýchčasoch videla, učilo ju nenávidieť. Ľudia sa boja čokoľvek povedať nahlas, pretože sa zatváralo na neoverené udanie. Pedsa len vzruší dedinu jedna klebeta: Eva Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam je na fronfe. Všetci sa čudovali, lebo videli, ako Eva zamdlievala od žialu, keď jej muž odchádzal na front. Ondrej sa od Ilčíčky dozvie, že jeho Krista sa vláči za inými a že aj žandári za ňou bláznia. Ilčíčka je o to horšia, o čo je presvedčenejšia, že večer, keď sa jej syn vráti z odvodu, oznámi, že ho odviedli. Je to jej jediný syn, ostane na majetku sama, ale podľa slov notára Okolického vlasť potrebuje každé rameno. Aj notárovi sa donesie, že Eva Hlavajová čaká dieťa. V ten istý ďeň slúžka oznámi návštevu – Evu Hlavajovú; prišla sa opítať, či už počul, čo sa po dedine hovorí. Trvá na tom, aby sa Adam mohol vrátiť domov, len za tú cenu nepovie nikomu v dedine, kto je otcom dieťaťa. Nebude o tom nikto vedieť, len Kúrňava videl, kto bol v izbe u Okolického. Ilčíčka hľadá radu a útechu u dekana Mrvu, ale ju nenachádza. Pán dekan jej pripomína, že nie pre tento svet žijeme. Pokúsi sa vymôcť si syna u notára Okolického, ale nepochodí ani tam a vynadá mu otvorene do zlodochov. Štefan sa rozhoduje, že unikne vojne tak, že utečie do Piľska, ale matka sa bojí, že bude prenasledovaný ako zbeh, a nedovolí mu to. V dedine popisujú dobytok na rekviráciu pre vojsko, dedinský sluha a notárov poskok Kúrňava je aktívnejší, akoby sa žiadalo. Nakoniec ho Kramár hodí do močovky. Notár vyšetruje, čo sa stalo, a hoci Ilčíčka tam ani nebola, aj na ňu zvedú poburovanie. Štefan sa dostane v kasárňachpod velenie krutého čatára Rónu. Trápi ich zbytočným cvičením, ubíja ich ľudskú dôstojnosť. Zasadol si na chlapca, ktorého chlapi prezývali „pánča“, lebo ešte nevládal robiť zarovno s nimi. O čo ho vojaci viac chránili, o to ho viac Róna ubíjal. Nakoniec chlapec spácha samovraždu a v chlapoch sa ozýva vzdor. Eva sa so svojím stavom netajla. Dedina ju odsúdila, nemal jej kto pomôcť pri poľných prácach. Ľudia neverili Eve, že chce, aby sa jej muž vrátil, podozrievali ju z nevery. Nemal ju kto poľutovať.