Keď jej zvlhlo nepozvážané obilie na poli, povedali: - Tak veru…Boh ju tresce! Jediný, kto ju nezatratil, bol dekan Mrva, hoci kaplán Létay ho za to kritizoval. Eva ešte raz zájde za Okolickým, ale už s krikom. Vidí, že sravila chybu, hneď potom, ako sa to stalo, mala to vykričať. Teraz by jej nik neuveril. Listy od Adama prestali chodiť a Eva sa bojí, že to preto, lebo vie, čo vykonala. Veľa bolo trpiacich, ale našli sa aj takí, čo sa im darilo. V dedine medzi nich patril krčmár Áron. Vlasť nemala dosť ocele, a preto Ráztočania prišli o symbol svojej stáročnej viery – o zvon, čo mal aj meno – Ondrej. Čatár Róna neprestával vojakov trápiť, až nakoniec si „pánča“ siahol na život. Štefana sa jeho smrť dotkla, prestal poslúchať, odvrával, ak rozkaz nemal logiku, a nevychádzal z basy. Mal pocit, že ho neberú ako človeka, že by im vyhovovalo, keby bol vraždiacim nástrojom bez mozgu. Jedného dňa nechal Róna pochodovať vojakov dvadsať kilometrov o hlade a miesto odpočinku vydal rozkaz kopať zákopy. Poháňal Štefana do roboty, až z neho tieklo. Štefan sa nahneval a podal Rónovi rýľ. Róna ho udrel, ale v zápätí sa Štefan zahnal rýľom a zaťal ho Rónovi do hlavy. Štefana neskôr popravili. Kňaz odmietol pokrstiť nemanželského syna, ktorý sa narodi Eve Hlavajovej. Adamko plače od hladu a Adam sa z vojny nevracia. Eva zo zúfalstva skočí do potoka. Notár dal všetko prehľadať, či sa nenašiel list, povyzvedal sa, či ani pred smrťou Eva neprezradila meno otca a uspokojil sa. Dedina na procesii za skončenie vojny prosí Boha o zľutovanie.
2.časť: Adam Hlavaj:.