ŽIVÝ BIČ
Žáner: sociálny protivojnový román (expresionistický)
Miesto: Ráztoky, Orava
Čas: 1. svetová vojna
Postavy: Eva Hlavajová – mladá, krásna, Adamova žena, kt. veľmi milovala. V snahe dostať muža z vojny, veľa vytrpela, až to nakoniec nevydrží a utopí sa. (v deji sa objavuje od 5.kapitoly)
Adam Hlavaj – prchký, konal pudovo, rýchlo sa rozhneval, miloval svoju ženu a prírodu. Na vojnu odišiel ako mocný chlap, a vrátil sa zarzstený, vyschnutý, ako po rokoch väzenia. Z vojny dezertoval, a stal sa z neho burič a pomstiteľ, revolucionár, človek, ktorý ide za svojou vecou bez váhania a bez strachu. (v deji sa objavuje až v 2.časti)
Ilčíčka – vdova, tvrdá, nepoddajná, odbojná, prudko reagovala, ale tiež mierna a láskavá, milovala svojho syna, a keď ho popravili nevedela sa s tým zmieriť. Videla už toľko plaču a sĺz okolo seba, že už nevedela ľutovať nikoho. Biť a štvať ich chcela, aby konečne vstali. Chcela ísť hoci so zranenými nohami, ale ísť ďalej, ísť vyššie a ustavične ísť, aj cez mŕtvoly.
Notár Okolický – pochádzal zo zemianského rodu, bol lenivý, rád sa dal obsluhovať, zneužíval úradnú moc, bol násilník, úlisný, zbabelý, sprostý a surový, dedinčania ho nemali radi, lebo predstavoval štátnu moc, kt. ich obrala o ich synov a mužov. Vlastným privinením sa stal v Ráztokoch predmetom nenávisti
Kompozícia: 1.časť: Stratené ruky:25 častí
2.časť: Adam Hlavaj:24 častí
Citáty: „Ale kdeže je tá vlasť? Nik ju nevidel, Nik ju necítil. Robili do úmoru a vlasť im nepomohla. Nebolo čo do úst vložiť a vlasť im nepomohla. Treba bolo dane platiť; nebolo z čoho, ale exekútori prišli, zobrali posledné, čo bolo, a vlasť – nemala zľutovania.“
„Koňa si cenia viac než človeka, azda preto, že kôň ich viac stojí. My? Nám dajú prázdné heslá a musíme sa za ne zabíjať. Ak nie, ľahká pomoc: postavia ťa k vŕbe a bez výčitky svedomia zastrelia. Koňovi to neurobia.“
Téma: Obraz slovenskej dediny počas 1. svetovej vojny. ďaleko za frontovou líniou.
Idea: Vojna – to nie je len zažitie priamej fyzickej hrôzy na fronte, ale aj morálny a psychický dopad na človeka v zázemií.

Dej:
1.časť: Stratené ruky:
Ráztoky spočiatku brali vojnu ako narušenie nudného toku dedinského života. Ale aj keď ležali pánubohu za chrbtom, vojna našla a ponorila do víru ukrutnej svetovej ruvačky. Po troch rokoch vojny prišiel do dediny prvý zmrzačený vojak, kráčal ulicou a za ním tiahol húf detí. Ilčíčka ho prvá pristavila otázkou, kto j, lebo nespoznala svojho krstného syna Ondreja Koreňa.