JOZEF MAK
Žáner: sociálno-psychologický román
Miesto: Hudákovo (horehronská dedina okolie Brezna)
Čas: pred 1. svetovou vojnou
Postavy: Jozef Mak – fatalistická (osudová) postava, symbol utrpenia; „Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nieje pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“; „Jozef Mak:milión, čo sa spomína len ako ľudstvo a nikdy nie ako človek.“; „Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti.“ Bol uzatvorený, pôsobil flegmaticky, a bojoval zo životom, ako sa dalo. Život mu neprial a osud tiež. Mal: voskovú pannu Máriu, pol chalupy, smútok a nevlastného brata.
Ján Mak – ľahkomyselný, nečestný, pijan, motá sa životom, mal rád prírodu
Maruša – neverná, alkoholička, po Jozefovi Makovi neprestala túžiť, ani keď sa vydala, ani keď sa on oženil
Jula – pokorná, tichá, pracovitá, plachá, rozumná, Jozefa Maka mala rada, ale on jej nevedel prejaviť svoju lásku k nej, a kôli tomu aj predčasne umiera.
Jazykové prostriedky: archaické a nárečové slová, sem-tam nemecké a maďarské výrazy
Téma: Ponor do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie v období pred 1.svet.v.
Idea: Utrpenie je súčasťou dedinského človeka, a keď sa mu ho nedostáva, tak je nešťastný. (Človek je tak dlho trápený osudom, až si na utrpenie zvykne a potom mu začne aj chýbať.)

Dej:
Jozef Mak sa narodil ako človek milión, a tak mu do života ostalo len utrpenie. Mal ťažké detstvo – brat ho bil, deti ho nemali radi, a mama ho pre prácu tiež zanedbávala. V kostole si musel privykať na ohavnú voskovú sochu panny Márie. Keď pásaval kravy s Kubandom, vyhorela dedina a zhorel aj ich dom. Išli teda bývať ku krstnej. Tam sa bližšie zoznámi s Marušou. Raz sa doholi, že za ňou v noci príde. V tú noc sa zaľúbia. Jozef začína pracovať u rubárov. Tam si poraní nohu. Medzitým mu zomrela krstná. S krstným jej urobia malú truhlu a kôli úrazu zmešká pohreb. Rozmýšľa nad stavbou chalupy a spýta sa rubára Biaľoša, či by mu nebol ochotný pomôcť. V jednu sobotu sa mu nechce ísť z hory domov, a tak ostáva strážiť sekery v zrube. Náhodou stretne Marušu a strávi s ňou zvyšok dňa. Biaľoša zabilo a Jozef Mak sa dozvie, že to bol jeho otec. Raz Maruša pristihla otca a Makovku. Jozef Mak začal stavať chalupu, ale odviedli ho na vojnu. Na vojne sa stáva pasívny k osudu a prestáva bojovať. Z vojny sa mu nechce ísť späť.