Po veľkom úsilí nakoniec nájde Rogožina, ktorý ho hneď odvedie za tou, ktorá prekazila svadbu a ponížila ho pred očami verejnosti. Je však mŕtva ! Rogožin ju pred pár hodinami zabil a teraz nevie, čo s jej telom… Knieža mu však nepomôže, lebo sa mu vráti nervová choroba, a kým vraha zatvoria na pätnásť rokov do väzenia, on opäť ide do Švajčiarska liečiť sa.

Môj názor: Prvých 500 strán tohot románu sa dá čítať, no potom sa to naozaj - presne podľa názvu - mení na úplnu idiotinu. Priam odstrašujúco pôsobia ruské mená, v ktorých sa dá len veľmi ťažko vyznať. Sladká angličtina !

Charakteristika kniežaťa Leva Nikolajeviča Myškina: Dala by sa zhrnúť do dvanástich slov: Dobrosrdečný, naivný, nespoločenský, vrtošivý, skromný, tichý, ušľachtilý, optimistický, úprimný, nevtieravý, taktný (niekedy až príliš) a hlavne rojko.

Niektoré výroky:
„Ľudia sú na svete preto, aby sa navzájom trápili.“
„Ruská literatúra je podľa mňa celá neruská.“
„Hovoriť pravdu - to je nebezpečné !“
„Jestvujú dva rozumy: hlavný a vedľajší.“
„Všetci raz budú generálmi.“

Úryvok z textu: (Po vražde Nastasie Filippovny)

Keď sa po mnohých hodinách otvorili dvere a vošli dnu ľudia, našli vraha v úplnom bezvedomí a horúčke. Knieža sedel pri ňom nehybne na lôžku a zakaždým, keď chorý vykríkol alebo začal blúzniť, jemne ho hladkal trasúcou sa rukou po vlasoch a lícach, akoby ho tíšil a láskal. No už vôbec nechápal, na čo sa ho spytovali, nepoznával ľudí, čo prišli dnu a obstali ho. A keby bol aj sám Schneider prišiel teraz zo Švajčiarska pozrieť svojho bývalého žiaka a pacienta a keby si pripomenul ten stav, v akom sa nachádzal knieža kedysi v prvom roku svojej liečby vo Švajčiarsku, bol by len hodil rukou a povedal ako vtedy: „Idiot !“.