čo chce vdova? Aby prestali za ňou sliediť vvšezvedavé oči, aby mohla byť sama sebou. Martin chce byť hranatým asfaltérom. Nič menej. Nič viac. Tí všetci už okúsili, ako chutí sláva, peniaze, moc, okúsili a prišli na to, že je aj čosi iné, možno hodnotnejšie. • Človek je ešte vždy vo svojej podstate lovcom mamutov. Tých už dávno niet, ale človek ešte vždy chcel uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto jeho prapodstatu maskovali. Milióny ľudí dnes rozmýšľajú rovnako. Peniaze, auto, chata, postavenie, sláva. To sú dnešné mamuty.
Napriek tomu, že títo ľudia by mali dôvod Mŕtveho nenávidieť, sú buď úplne zmierený s osudom a berú ho skôr ako dobro, alebo nechcú vidieť, že kedysi skvelý chlapík a priateľ sa mohol aj zmeniť. Niektorí z nich boli dokonca odsúdení aj jeho pričinením. Mnohí si však myslia, že nemohol proti ich uväzneniu nič robiť. (Frank chce vysvetliť:)
• Mohol robiť jediné, Judka. Jediné, čo sa dalo. Mohol vystúpiť pred súdom ako svedok. Súdy v kraji vtedy aj tak podliehali jemu. A on sám mlčal. Pravdaže, mohol čosi urobiť, Judka! Mohol odísť, odísť z funkcie, keď videl, čo sa robí a kam to všetko smeruje. Bolo v jeho moci nepripustiť ten proces, a keď ho už pripustil, mal sa hlásiť k svojej zodpovednosti.
Frank rozoberá aj problém osobného života prominentov, ktorí pod dohľadom ochranky a Štátnej bezpečnosti strácajú akékoľvek súkromie.
• Kedysi sa kvôli tebe rozviedol. Mohlo ho to stáť kariéru, ale ešte nebol tak vysoko, mohol si to dovoliť. Vy dvaja ste spätí navždy. Dnes ani rozvod, ani rozchod neprichádza do úvahy. Štátnici sa nerozvádzajú. O smrti Mŕtveho sa viackrát hovorí ako o vyslobodení. Bol už totiž politická mŕtvola, aj keď bol stále vo funkcii. Zomrel na urémiu (moč v krvi), no v lekárskej správe je napísaná leukémia. • Na urémiu môže zomrieť každý. Aj Frank. Aj tí lekári. Aj ten neznámy, čo pošepkal tajomstvo inému neznámemu, keď vychádzali zo smútočnej siene. Štátnik nemôže. Štátnik nesmie. Nijaký štátnik ešte nezomrel na urémiu. Štátnik nemá právo zvoliť si príčinu úmrtia. Prinajmenej nie verejne. Môže umrieť na čokoľvek, to je jeho súkromná vec, ale verejne nesmie.
Záver diela je úvaha nad tým, ako moc deformuje človeka, Frank o nej hovorí ako o chorobe, no nechápe celkom jej príčiny. • Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila? V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla? Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný.