V prvej časti autor opisuje školu a hvorí ako sa Jožko - richtárových syn teší na deň, keď ho zavolajú do školy. Tohoto dňa sa dočkal. Spolu so svojím kamarátom Jankom Ružanovie išiel na zápis. Jano bol veľmi chudobný. So svojou mamou žil v malom chudobnom domčeku. Všetky veci čo mal, väčšinou zdedil po svojom kamarátovi Jožkovi.
Ďalej sa tu hovorí ako bol Jožko do školy pripravený, že mal všetky knihy nové. Jano zase iba tie zvyšky, čo ostali po iných. No v škole to bolo tak, že Jano bol stále o kúsok lepší ako Jožko a Jožka to vždy hnevalo.
Takto autor opisuje ako sa chlapci od prvého ročníka menili a dostali sa až do šiesteho. Vtedy bol šiesty ročník posledný a nakonci bola skúška. Na túto udalosť sa všetci v dedine veľmi tešili. Skúška sa konala v kostole, ktorý bol pekne vyzdobený ako na slávnosť. Pán učiteľ mal vybrať jedného žiaka, ktorý bude vítať hostí a rodičov. Pán učiteľ vybral Janka Ružanovie. Jožko sa preto veľmi hneval a závidel Janovi. Janko dostal od pána učiteľa privítanku, ktorú sa mal naučiť naspamäť. Jožkovi rodičia (richtárovci) sa nad Jankom uľútostili a kúpili mu nové šaty, keď mu už pripadla takáto vznešená úloha-vítať hostí. Toto Jožka už naozaj rozzúrilo a bol veľmi nahnevaný, že Jano sa mu vyrovná už aj v šatách. Doteraz chodil Jano len v zvyškoch čo Jožko už nechcel a odhodil. A nastal deň skúšky. Všetky deti ju spravili. Keď sa Jožko vracal domov, hovoril si:„Jano je predsa len lepší ako ja.“ Od skúšky sa vzťah medzi Jožkom a Jankom zlepšil a stali sa dobrými kamarátmi. Jano onedlho odišiel na remeslo. Vyučil sa čižmárstvu a každoročne posielal Jožkovi a jeho otcovi po páre čižiem. Remeslo mu šlo veľmi dobre.
Nielen škola, ale i život dokáže zmeniť rozdiel medzi chudobnými a bohatými.