Homér: Ílias
Prerozprával Rudolf Sloboda
Vydali : Mladé letá , r. 1973

Homér žil asi v 9. stor. pred n. l. O jeho pôvode a živote nevieme nič bližšieho. Je autorom najstaršieho diela gréckej a tým aj európskej literatúry. Epos Iliada zložil na základe ľudových povestí a piesní a na základe bájí o bohoch.
Historickým podkladom sa stala trójska vojna, ktorú viedol proti maloázijskej Tróji Agamemnón (zjednotiteľ Gréckych kmeňov Achajcov, ktorí žili v južnej časti Balkán-
skeho polostrova. Vykopávky Henricha Schliemana v 19. stor. potvrdili údaje Iliady o mestách Trója a Mykény.
Vojna trvala desať rokov. Dej eposu tvoria udalosti desiateho roku. Združené vojská viedol kráľ Agamemnón za účasti najväčšieho hrdinu Achilla. Dej vychádza zo scény, v ktorej sa Achilles rozhnevá s Agamemnónom, pretože mu odňal krásnu zajatkyňu. Achilles nato odmietne bojovať. Rozhnevaný sedí so svojim priateľom Patroklom v stane, zatiaľ čo Trójania vyrážajú z mesta, víťazia a zatlačujú grécke vojsko k lodiam, ktoré chcú podpáliť. Hrdý a urazený Achilles však nejde na pomoc, darmo ho prosí vlastenecky cítiaci Patroklos. Nakoniec sa dal oblomiť úpenlivými prosbami aspoň natoľko, že dovolil Patroklovi, aby v jeho zbroji a s jeho zbraňami šiel do boja. Prikázal mu, aby Trójanov len zahnal od lodí a neprenasledoval ich. Keď grécke vojsko uvidelo zdanlivého Achilla bojovať, tak sa vzchopilo, že Trójanov zahnalo od lodí. Patroklos však nedodržal sľub a pre- nasledoval nepriateľa až k hradbám. Najväčší trójsky hrdina Hektor spozoroval, že
v Achillovom zbroji nie je Achilles, postavil sa proti Patroklovi a zabil ho. Keď sa o tom dozvedel Achilles, zabudol na svoju pýchu a vzplanul strašným hnevom a pom-
stychtivosťou. Hektor sa nemohol a ani nechcel vyhnúť boju s ním. Nemohol sa dívať, ako Achilles zabíja jeho druhov a nechcel sa ukázať zbabelým, lebo i keby kapituloval, Achilles by svoju pomstu vykonal. Šiel teda do boja proti nemu a padol. Achillovi Hektorova smrť nestačila, ešte i jeho mŕtve telo vláčil okolo hradieb. Epos sa končí čestným pohrebom Hektorovým, ktorého telo Achilles vydal jeho otcovi Priamovi na úpenlivé prosby a bohaté výkupné.
Do tohto deja zasahujú bohovia i bohyne a Zeus ako najvyšší boh. Ale i tieto zásahy sú ľudsky motivované.

Konanie hrdinov básne sprevádzajú realistické obrazy života starých Grékov i Trójanov - obyčaje, obetné slávnosti, spôsoby boja, politické uvažovanie a rokovanie pred bojom, podrobné opisy nástrojov a zbraní. Agamemnónova výzbroj je opisovaná takto: " Mal honosnú a drahocennú výzbroj: Okolo lýtok holene a na nich strieborné spony. Pancier sa skladal z desiatich pruhov ocele čiernej, z dvanástich pruhov zlatých a dvadsať ich bolo z cínu. Meč sa len tak jagal. Trčal zo striebornej pošvy. Mohutný štít mu zakrýval celé telo. Gorgóna, obluda
strašná, dávala štítu hrozivý výzor. Kreslil ju dobrý umelec a pridal symboly Strachu a Hrôzy. Na hlave mal vojvodca koženú prilbicu so štyrmi hrebeňmi a s chocholom. Potom už schytil dva mocné oštepy s bronzovým ostrím. Lesklo sa až k samému nebu."
Ilias sa neskoršie stala základom kultúrnych tradícií Rímskej ríše a v novoveku zdrojom nespočetných umeleckých inšpirácií.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Homer Ilias