Ako si zafajčil pán Vorel penovku


Hlavné postavy: pán Vorel
Slečna Poldinka
Pán Vojtíšek (žobrák)
Komisár Uhmuhl



Dej sa odohráva okolo roku 1840 na Malejstrane v Prahe. Pán Vorel bol vlastníkom krupárskeho obchodíku u Zeleného anjela. Bol to malý obchodík, kde sa dala kúpiť muka, hrach, krupica.. Ľudia tento obchodík nemali príliš radi, pretože pán Vorel bol v meste cudzí. Ale pán Vorel bol nielenže cudzí, ale zriadil si krúpársky sklep v dome U zeleného anjela, kde predtým nebol jakživ nijaký sklep a to dedinčania nemohli zniesť. Pán Vorel však veril, že ľudia si časom zvyknú a prídu nakúpiť. „Len keby som už mal prvý kšeft,“ povedal si, zapálil si novú penovku a bafol. Jedného dňa prišla na nákup slečna Poldínka. Nešla ani priamo do obchodu, ale zastala iba medzi dverami, pretože v obchode bol strašný dym z penovky pána Vorela. „Čím poslúžim?“ opýtal sa milo pán Vorel. „Dva žajdlíky strednej krupice,“ rozkázala slečna Poldínka. Slečna Poldínka zaplatila, pozrela chladne a prekvapene na pána Vorela a odišla. Slečna Poldínka sa stretala s pani Kdojekovou a hneď jej vyrozprávala o obchode pána Vorela: „ten tam má toľko dymu, že je všetko ako údené.“ Do večera si už všetci susedia rozprávali o obchode pána Vorela. Jediným stálym zákazníkom bol žobrák Vojtíšek ,ktorý si chodil pre jeden grajciar každú stredu tak ako mu pán Vorel kázal. Pán Vorel bol čoraz častejšie mrzutejší, pretože obchod pomaly pustol. Po piatich mesiacoch sa rozhodlo, že pána Vorela vysťahujú. Deň pre vysťahovaním bol už obchod zatvorený. Pána Vorela našli na druhý deň v obchode obeseného. Protivný komisár Uhmuhl siahol do nešťastníkovho kalmuku a vybral z neho fajku. Držal ju proti svetlu a povedal: „Tak krásne zafajčenú penovku som ešte nevidel - podívajte sa!“.