Tešil sa takej úcte, že mal v chráme Apolónovom v Delfách vyhradené sedadlo.
Zakladateľom gréckej idylickej poézie bol Teokritos. Bol vzorom Vergíliovi a mnohým básnikom klasicizmu v 18.storočí.
Z gréckych dramatikov - tragikov si získali svetový význam traja: Aischylos, Sofokles a Euripides. K rozkvetu tragédie došlo v období víťazstva Grékov nad Peržanmi. Vážna doba, plná napätia a obáv o osud celého Grécka, našla výraz v tragédiách.
Aischylos: (nar. r.525 p.n.l.) – Spracúval námety, prevzaté z Iliady a z mytológie, ale ich problematiku aktualizoval. Vo svojich postavách stelesňoval vzory vlasteneckých cností a vzbudzoval prísnu úctu k náboženským i občianskym zákonom. Aischylových drám, ktorých bolo asi deväťdesiat sa zachovalo sedem, a to trilógia Oresteia, ďalej drámy Prosebnice, Siedmi proti Tébam, Peržania a Pripútaný Prometeus.
Euripides: (480-406 p.n.l.) – Postavy starých bájí urobil životne pravdivejšími a súčasnému človeku blízkymi. O tom najviac svedčí jeho tragédia Médea. Z osemnástich zachovaných Euripidových tragédií a jednej Satyrskej dráme sú najznámejšie Elektra, Orestes, Hippolytos, Ifigénia v Aulide, Foiničanky a Herakles.
Na vrchol priviedol grécku tragédiu Sofokles: (nar. r.497 p.n.l.) – Zachovalo sa nám od neho sedem tragédií: Aias, Antigona, Král Oidipus, Trachiňanky, Elektra, Filoktetes, a Oidipus na Kolone. Aristoteles prisudzuje Sofoklovi zavedenie tretieho herca a maľovaného javiska. Jeho zásluha je však oveľa väčšia: dialóg hercov rozšíril na ujmu zboru, v jeho dramatických postavách vidíme už skutočný život, z ľudskej povahy sa rodia činy, rozpory a boje.
1. SOFOKLES
1.1 Sofoklov životopis

Narodil sa okolo roku 496 p.n.l. v Kolónos Hippios pri Aténach ako syn bohatého majiteľa dielne na výrobu zbraní. Vďaka otcovmu postaveniu získal veľmi dobré vzdelanie v oblasti múzických umení. V roku 480 p.n.l. ako 16-ročný viedol chlapčenský zbor pri príležitosti osláv porážky Peržanov pri Salamíne. Ako dramatický autor sa preslávil roku 468 p.n.l., keď so svojou hrou Triptolomeos zvíťazil v dramatickej súťaži nad slávnym antickým dramatikom Aischylom. Odvtedy sa umiestňoval najčastejšie na prvom mieste, niekoľkokrát skončil druhý, ale nikdy nie tretí. Bol obľúbeným autorom aténskeho publika. Vo svojich prvých hrách, napríklad Nausikaa alebo Práčky, účinkoval aj ako herec, ale podľa starovekej tradície však prestal hrať kvôli svojmu slabému hlasu. Jeho zvýšený záujem o jednotlivé dramatické postavy ho viedol k zavedeniu mnohých inovácií v oblasti dramatických predstavení.