Keď Haimón uvidí mŕtvolu svojej milej, vytasí meč a prekole sa ním. Kreón sa zronený vracia do paláca, kde ho čaká posol. Ten mu povie ďalšiu zlú správu. Kreónova manželka Euridiké si od žiaľu nad stratou svojho syna vzala život. Tragédia sa končí Kreónovou prosbou k bohom , aby i jeho z milosti usmrtili.
13. „Ó přijď, ó přijď
a zjev, osude, se múj konečný,
a smrt, jíž bych já si přál toužebne,
mi dej! Přijď, ó přijď,
ó kéž jiného již dne nespatřím!“

4.3 Jazykové prostriedky
Dielo Antigona je veľmi bohaté na rôzne druhy jazykových prostriedkov – epitetony, prívlastky, obrazné pomenovania a mnohé ďalšie. Na každý je tu uvedený jeden alebo viac príkladov. Ako prvý som si zvolil epiteton.
Epiteton: Epiteton delíme na epiteton ornans a epiteton konstans.
Epiteton konstans je tzv. stály prívlastok tvorí s podstatným menom stabilné spojenie. Vyskytuje sa najmä v antických a klasicistických eposoch.
Epiteton ornans je ozdobný prívlastok. Vnáša do deja statickosť, opisnosť, ale súčasne poetickosť. Epiteton konstans: 14. „do tej svadobnej komôrky,“
15. „vstupuješ do temnej skrýše hrobu“
16. „ani ostrý meč ti“
Epiteton ornans: 17. „porušila kráľovský rozkaz a“
18. „Avšak mala božský pôvod“
19. „S vavrínom slávy!“
Metafora – Obrazné pomenovanie na základe vonkajších podobností javov, vlastností, pohybu, funkcií.
Metafora: 20. „keď po jej hebkých lícach pôvab noci rozlievaš“

5. VLASTNÝ NÁZOR

Zdeněk Dvořák:
Dielo Antigona bolo pre mňa veľmi zaujímavým čítaním. Forma písania diela, ako aj veľmi dramatický obsah ma zaujali. Myšlienky diela sú hodnotným odkazom tejto tragédie aj pre dnešný svet, a ukazuje, že žiaden zákon nie je lepší ako zákon ľudskosti a žiadny mocný vládca sveta nie je neomylný a nemá „patent“ na pravdu, aj keď si to často môže myslieť. Myslím si, že cieľom tejto tragédie, keď ju Sofokles písal bolo ukázať ľuďom, že niekedy činy, ktoré nie sú v súlade s právnymi normami sú správne a nemal by sa človek báť sa k nim hlásiť. Taktiež ukazuje na nesprávny, diktátorský spôsob vedenia krajiny, keď sa ľudia boja povedať svoj vlastný názor, lebo sa to môže obrátiť proti nim. Dielo má aj prvky katarzie a tie pravdepodobne na diváka pôsobili tak, že keď odišiel z predstavenia, zistil že v pravý čas sa treba ozvať a vyjadriť svoj vlastný názor a nebáť sa zastať iného človeka. Zaujalo ma aj ako túto tragédiu vedel Sofokles tak tragicky napísať, keďže na začiatku bolo 6 hlavných postav, Antigona, Isméne, Kreón, Eurydiké, Haimón a Teiresiás a na konci ostali už len 3 postavy a to Kreón, Isméne a Teiresiás.