Obsah:
ÚVOD K ANTIKE 2
1. SOFOKLES 3
1.1 Sofoklov životopis 3
1.2 Sofoklova tvorba 4
2. ANTIGONA 5
2.1 Obsah diela 5
2.2 Charakteristika postáv 6
3. PROBLÉMY DIELA 8
4. FORMA DIELA 10
4.1 Úloha zboru 10
4.2 Kompozícia diela 11
4.3 Jazykové prostriedky 12
5. VLASTNÝ NÁZOR 12
6. ZOZNAM CITOVANEJ LITERATÚRY 13
7. BIBLIOGRAFIA 16


ÚVOD K ANTIKE
Starogrécka literatúra bola predmetom takmer trvalého obdivu, štúdia a napodobňovania, počnúc starými Rimanmi až do dnešných čias. Staré grécke umenie, filozofia a literatúra boli východiskom pre renesančnú kultúru, klasicizmus, romantizmus a v mnohom ohľade aj pre realizmus.
Najstarším prameňom a zároveň najstarším a základným dielom gréckej a tým i európskej literatúry je Homérov národný epos Ilias a dobrodružný hrdinský epos Odysea. Sú odrazom obdobia, keď sa Gréci stávali more-vládnym a obchodníckym národom. Vtedy hrdina, ktorý prekonával všetky nebezpečenstvá mora, bol potrebným a lákavým vzorom .
Do 7. storočia pred našim letopočtom (ďalej p.n.l.) sa datujú počiatky gréckej drámy odvodenej zo slávností na počesť boha Dionýza. Postupne nadobúdali charakter štátnych sviatkov. Časťou týchto slávností bol zborový spev, neskoršie sa k nemu pridával prednášateľ, herec, ktorý prednášal báj o Dionýzovi. Tak vznikol dialóg medzi zborom a hercom, základ dramatického živlu. Rozvoj gréckeho divadla a drámy je v priamej súvislosti s rozvojom gréckej demokracie. Asi v roku 534 p.n.l. bola v Aténach po prvý-krát na štátnych slávnostiach hraná dráma a v roku 468 p.n.l. dobýva už najväčší tragik staroveku, Sofokles, víťazstvo nad svojím predchodcom Aischylom. Dráma patrí k najkrajšiemu dedictvu, aké ľudstvu zanechali staroveké Atény. Grécka tragédia bola pôvodne improvizovaným spevom zboru a až na antickej pôde sa odlúčil od lyrického živlu, živel epický a stále viac sa rozširoval a zdokonaľoval. Po homérskych eposoch sa rozvíjala hlavne tvorba lyrická a dramatická. Obsah gréckej lyriky sa dotýkal už všetkých stránok života osobného i spoločenského. Pritom však starogrécka lyrika mala prevažne objektívny charakter.
Zakladateľom gréckeho lyrického básnictva bol Archilochos. Ďalší z gréckych básnikov v tej dobe boli Tyrtaios, Solón, Alkaios, Sapfo a na ostrove Samos rozvíjal svoj talent Anakreón ako dvorný básnik tyrana Polykrata. Ale najobľúbenejším a najslávnejším gréckym básnikom bol Pindaros.