Ten mu však vyjadril nespokojnosť s reštavráciou i s Anuľkou. Všimol si, že slečna si lepšie rozumie so Števkom Levickým. Uspokojil sa až vtedy, keď Adam sľúbil, že Anuľku pošle na pár týždňov k tetke do Prešporka. Neskôr si dal Adam dcéru zavolať a dal jej najavo, že jemu i matke by urobila radosť, keby bola naklonená grófovi, v ktorom by dostala pekného a dobrého muža. Anuľka sa zasmiala a pripomenula, že ju sľúbil Števkovi, keď bude vicišpánom a ona bude Števkovi k tomu dopomáhať.
Adam inak Števka rád videl. Učil sa od neho maďarčinu, ktorá bola potrebná pre hovor so zemanmi. Števko sa zasa vycvičil pri strýkovi v úradných veciach. Bohatstvo nemal, lebo jeho otec nešetril peniazmi a ani dlho nežil. Od najväčšej biedy ich zachránil otcov brat Ondrej Levický, starý mládenec, ktorý poskytol svoj osobný majetok v tých najhorších chvíľach. Števka dali na štúdiá do Gemera a Kežmarku a patrilo by sa i viac, no ujec Ondrej už toľko peňazí nemal. A tak sa unúvali za Adamom, veď to bol i jeho synovec - brat Števkovej matky. Ťažko, ale predsa, dal peniaze na ďalšie štúdiá v Pešti. Na tom, že Adam peniaze poskytol, mala veľkú zásluhu Anuľka.
Po štúdiách sa teda Števko usadil u Adama Bešeňovského. Ten mu teraz prikázal, aby bez meškania išiel do Levíc naprávať, čo sa na hostine pokazilo. Treba prehovárať ľudí, aby nešli voliť Potockého. Večer sa potom treba rozlúčiť s Anuľkou, ktorá odchádza k tetke. Števko pochopil, že ich chce od seba odlúčiť. Kočom odišiel do Levíc k strýkovi Ondrejovi odovzdať odkaz od Adama Bešeňovského. Števkov strýko mal už plán premyslený. Rozhodol sa, že pomôže synovcovi k úradu vicišpána a tým aj k Anuľke. Vyložil Števkovi plán, ne ten sa nedal tak ľahko prehovoriť. Mrzelo ho, že musí klamať strýka Adama. Ondrej odišiel do Rašova k pánovi Potockému, druhému vicišpánovi. Ten tiež robil pre zemanov hostinu. Ondrej ho stiahol na bok a vyložil mu svoj plán. Levickovci sa pridajú na stranu Potockého pod podmienkou, že ak bude Potocký prvý vicišpán, zo Števka urobí druhého vicišpána. Po chvíli zdráhania Potocký pristal a poslal svojich dvoch prívržencov do Bešeňovej, za Matiášom Bešeňovským. Mali za úlohu podplatiť Matiáša, aby aj s rodinou pri voľbá volili Potockého.
Bešeňová - obec s vyše tisíc dušami, prevažne zemianskými, bola rozdelená na hornú, dolnú a prostrednú. Nepísaný zákon znel, že sedliak nemohol mať viac než zeman a čo navyše mal, mohol mu ktokoľvek vziať.
Bešeňovský neboli príliš bohatí, no tu v okolí mali najviac.