Úvod

V našej seminárnej práci sme sa na začiatku zamerali na charakteristiku a dynamiku profesie ako aj na sociálne skupiny a inštitúcie vplývajúce na jej vývoj. Snažili sme sa tiež rozdeliť samotné špecializované profesie a v skratke ich popísať. Pre lepšiu názornosť uvádzame aj dva príklady špecializovaných profesií, ktorých je nespočetné množstvo a sú nevyhnutné pre pokrok a vývoj spoločnosti.

Profesia, jej charakteristika a dynamika

Stále prebiehajúce deľba práce, ktorá je odrazom socioálnoekonomického vývoja spoločnosti sa prejavuje zmenami v profesne kvalifikačnej štruktúre spoločnosti. Profesne kvalifikačná štruktúra je súčastnou štruktúry sociálnej. V rámci sociálneho systému tak možeme identifikovať profesné skupiny s roznymi kvalifikačnými požiadavkami, líšiacimi sa náročnosťou i stupňom ďalšej špecializácie.

Profesiu možeme chápať ako určitý druh pracovnej činnosti, ktorej výkon je podmienený odbornou prípravou. Tato príprava sa uskutočňuje obvykle prostredníctvom školského systému ale aj mimo neho. Profesia ako pomerne zložitý sociálny jav zahrnuje veľa doležitých aspektov:

Technické hľadisko sleduje nakoľko je pre výkon požadované používanie technických prostriedkov a nástrojov.

Ekonomické hľadisko sleduje nakoľko je daná profesia úspešná na trhu práce.

Právne hľadisko sleduje nakoľko je príprava a výkon profesie upravená právnymi normami.

Psychologické hľadisko sleduje nakoľko je pre výkon doležitý osobnostný vývoj jedinca.

Sociologické hľadisko sa sústreďuje na:

- sledovanie dynamiky profesii (vznik, formovanie, rozvoj, zánik)
- sledovanie sociálnych procesov, ktoré sú s profesiou spojené (voľba povolania, príprava na povolanie, realizácia a zmena povolania)

Profesia v spoločnosti predstavuje zložitý sociálny jav a tento sociálny jav má aj svoje sociologické stránky zahrňujúce:

1. Problematiku dynamiky profesii (ich vzniku, formovania, rozvoja a zániku)

2. Problematiku sociálnych procesov spojených s povolaním (voľba povolania, príprava na výkon povolania, realizácia povolania a zmena povolania)

Dynamika profesii – je v zásade determinovaná vývojovými tendenciami vedecko- technického rozvzoja. Nezanedbateľnú úlohu tu zohráva aj dynamika školského systému, ktorý može byť s týmito vývojovými tendenciami v súlade alebo v rozpore. Dosledkom rozporného vzťahu je potom napr.

Nedostatok pripravených odborníkov niektorých profesii, požiadavkám praxe neodpovedajúca príprava...

Vedecko-technický rozvoj mení predovšetkým obsah práce (druh) a tým vyvoláva aj požiadavky na zmeny v štruktúre povolaní. Ako príklad možno uviesť zánik niektorých profesii (kominár), fyzicky namáhavé práce a vznik profesii obsahovo bohatších jak priamo v materiálovej výrobe a službách, tak v oblasti ich riadenia.

K vzniku nových profesii može dochádzať na základe dvoch procesov. Može sa jednať o vyčleňovanie nových druhov pracovných činností, tak vznikajú úplne nové profesie.

Druhým procesom je znovurozdeľovanie terajších druhov práce kde dochádza k vzniku nových profesií buď na základe spojovania doteraz oddelene vykonávaných pracovných činností alebo na základe vyčleňovania pracovných činností, dochádza teda k ich osamostatňovaniu.

Vznik novej profesie predstavuje proces, ktorý označujeme ako profesionalizáciu.

V priebehu tohoto procesu sa postupne formuluje:
- súhrn pracovných úkonov a operácií, ktoré tvoria nový druh pracovnej činnosti
- stanovenie a založenie systému profesionálnej prípravy
- vznik názvu, označenia či pomenovania profesie
- stanovenie foriem odmeňovania za ich vykonávanie
- vznik noriem profesie a profesionálneho vedomia

Tieto znaky nie sú vo všetkých prípadoch úplné – u niektorých profesií sa v súvislosti s ich vznikom stanovujú aj podmienky a predpoklady pre profesný vzostup, dochádza k vzniku profesných inštitúcií združujúcich realizátorov daných profesií.

Rozvoj profesie nadväzuje na ich vznik a je daný v zásade zmenami v obsahu daného druhu pracovnej činnosti. Dochádza k jeho obohacovaniu o nové progresívne prvky resp. Sa na základe tohoto obohacovania začínajú samostatne rozvíjať dielčie špecializácie v rámci danej profesie. Rozvoj profesie sa ďalej prejavuje takými charakteristikami, ako je zdokonaľovanie technických nástrojov a prostriedkov, pracovných metód a postupov, rast kvalifikačných nárokov a požiadaviek na vykonávateľa, rast záujmu o profesionálnu prípravu a vykonávanie profesie, rast ich spoločenskej prestíže.

Zánik profesie može mať niekoľko odlišných foriem. Vedľa úplného zániku sa može jednať o výraznú modifikáciu obsahu zanikajúcej profesie alebo o prevzatie podstatnej časti tohto obsahu do niektorej z profesii novo vzniknutej. Aj zánik profesie sa može rovnako ako jej rozvoj sledovať na základe dynamiky niektorých sociálnych javov a procesov spojených s touto profesiou.

Zánik profesie je spravidla doprevádzaný poklesom záujmu uchádzačov o profesionálnu prípravu, snahami vekovo mladších vykonávateľov o profesionálnu preorientáciu (rekvalifikácia), poklesom miery spoločenskej prestíže zanikajúcej profesie.

Proces voľby povolania bezprostredne ovplyvňujú tieto sociálne skupiny a inštitúcie:

Rodina
Škola
Poradne
Masovokomunikačné prostriedky
Neformálne skupiny

Rodina – prostredníctvom rodiny sú predovšetkým sprostredkované informácie o povolaní. Jedna sa nielen o informácie týkajúce sa povolania rodičov, ale aj o informácie súvisiace s povolaním súrodencov, priateľov, známych atď. Svoj vplyv na formovaní predstav o jednotlivých povolaniach možu mať aj knihy v rodinnom knižnici, odoberané časopisy atď. Rodina však spravidla vyvíja a cieľavedome posobí s cieľom vyvolať u detí záujem o také povolanie, ktoré odpovedá jej sústave hodnot. Može k tomu dochádzať prostredníctvom navrhnutia a zdovodnenia určitej voľby, výberom odbornej literatúry, televizných či rozhlasových programov, propagacií sposobu života, životnej úrovne a prestiže rodiny, realizátorov niektorých povolaní atp.
Tato propagácia može niekedy prechádzať aj v nátlak hlavne vtedy, ak sú deti povazované za nezrelé, neschopné sa samostatne rozhodovať. Dochádza k zabraňovaniu výberu určetého povolania zo strany rodičov, k presadzovaniu kontinuity „rodinného“ povolania apod. Pri voľbe povolania výrazne determinované rodinou sa nedajú vylúčiť negatívne dosledky spojené s rozporom medzi neopostatnenou túžbou a zámermi rodičov a skutočnými schopnosťami detí, tak s rozporom medzi nízkými ašpiráciami rodičov a nadaním detí.

Škola – Profesionálna orientácia žiakov je súčasťou výchovno vzdelávacieho procesu na školách všetkých stupňov. K formovaniu určitých profesných znalostí, dovedností a návykov slúži predovšetkým pracovné vyučovanie a polytechnická príprava, výrazný vplyv tu majú aj špecializované triedy a školy, nech už matematické, prírodovedné, jazykové či ďalšie.
Informačnú funkciu školy vo vazbe na voľbu povolania plnia predovšetkým učitelia. Možu informovať žiakov o možnostiach voľby prostredníctvom individuálnych i skupinových konzultácií, sledovať a hodnotit ich schopnosti a záujmy a v súvislosti s prípravou rozmiestňovanie žiakov formou pohovorov informovať aj rodičov.
Škola však aj naďalej plní len funkciu propagačnú. Slúžia k tomu predovšetkým individuálne a skupinové pohovory v súvislosti s výberom určitých škol a učilísť, organizovania exkurzii do vybraných podnikov a závodov, poriadanie besied s úspešnými realizátormi niektorých povolaní.

Poradne – Boli u nás postupne zriaďované na úrovni okresov.

Medzi hlavné oblasti ich činnosti patrí:

- sledovanie a výskum stavu a dynamiky potrieb zamestnávateľov a zájmov uchádzačov v jednotlivých lokalitách

- poskytovanie informácii rodičom, žiakom a školám – tieto informácie sa týkajú hlavne obsahu činnosti daných profesií, obsahu profesnej prípravy, pracovných podmienok, perspektív uplatnenia atď.

- propágacia niektorých povolaní hlavne v súvislosti s existujúcimi spoločenskými potrebami (zvláštna pozornosť je venovaná žiakom a osobám so zmenenou pracovnou schopnosťou prostredníctvom zisťovania ich predpokladov a schopností, zistení možných sposobov uplatnenia, určenia foriem prípravy a konečného zaradenia týchto osob do pracovného procesu).

Masovo komunikačné prostriedky – ich význam je daný tým, že možu sprostredkovávať širokú škálu informácií s pomerne značnou váhou v závislosti na miere kompetentnosti nositeľov týchto informácii. Informačné spojenie škol a zamestnávateľov s tými to uchádzačmi može mať veľa konkrétnych foriem – reportáže z pracovíšť, zverejňovanie vynikajúcich pracovných výsledkov, zábavné relácie, priame reklamy, zverejňovanie inzerátov a konkurzov.

Neformálne skupiny – jedná sa o neformálne skupiny spolužiakov, vrstevníkov, priateľov, členov športových a záujmových organizácii. Aj tie možu plniť súvislosti s voľbou povolania tak informačnej funkcie (predavanie informácii o povolaniach rodičov a súrodencov) jako aj funkcie propagačné. Prostredníctvom týchto skupín može dochádzať i k prenášaniu a šíreniu negatívnych stereotypov o niektorých povolaniach („ľahkých“, výnosných, neperspektívnych).
Silné neformálne vezby možu viesť až k nepremyslenej akceptácií voľby toho povolania, ktoré si volia blízky priatelia. Na voľbu povolania bezprostredne nadvezuje profesná príprava – je to predávanie profesných znalostí, dovedností a návykov prostredníctvom školského systému a ich postupné osvojovanie si budúcimi realizátormi danej profesie. Tieto sociálne skupiny a inštitúcie bezprostredne ovplyvňujú aj rozhodnutia o bližšej špeciálizácii sa na daný smer. Specialisti predstavujú početnú část osadenstva podnikov a závodov. Jedná sa o širokú a vnútorne diferencovanú škálu profesií a špecializácií, realizovaných v štábnych aj v prevádzkových útvaroch a oddeleniach. Patria medzi nich pracovníci v podnikovom výzkume a vývoji, konštrukcií, technologii, v operatívnom riadení výroby, v kontrole, v plánovaní, evidencii, zásobovaní, odbyte a v personálnych útvaroch. Pokiaľ ide o technické vybavenie práce, pracujú špecialisti vetšinou v kanceláriách vybavených jednoduchou kancelárskou technikou – kresliace dosky, písacie stoly, skrine a registratúry, písacie a počítacie stroje. Časť z nich pracuje v laboratoriách a v dielňach, v ktorých sa vyrábajú prototypy alebo simulujú výrobné procesy – u týchto špecialistov sa povaha ich pracovného prostredia blíži k pracovnému prostrediu robotníkov. Pre technické vybavenie práce špecialistov je charakteristická stále vyššia miera nasadzovania a využívania výpočtovej techniky – počítač, internet, predovšetkým v oblasti operatívneho riadenia výroby (automatizované systémy riadenia technologických procesov), v skladovom hospodárstve, v účtovnej evidencii, štatistike, v mzdových agendách, v prevádzaní výpočtu nových konštrukcií, v kreslení výkresov a projektov ( automatizované systémy projekčných prác), v osobnej evidencii, atd.

Rastie tiež význam ich vybavenosti spojovacou technikou – dialnopisy, mobilné telefóny, prenosné vysielačky, komunikácia prostredníctvom internetu, atď.

Početnosť a štruktúru špecialistov v podnikových podmienkach výrazne ovplyvňuje deľba práce vytvorená v danom odvetví medzi základným výskumom, aplikovaným výskumom a podnikovým výskumom a vývojom. V niektorých odvetviach napr. Strojárenstvo, elektrotechnický priemysel sa vytvorila rada podnikových výskumných a vývojových pracovíšť a táto skutočnosť vo svojích dosledkoch zvyšuje početný podiel špecialistov v podnikoch týchto odvetví. Inde hlavne v spotrebnom priemysle ale aj v stavebníctve, poľnohospodárstve a doprave je výskum a vývoj skor sústreďovaný do niekoľkých rezortných výskumných ústavov. To potom znižuje v týchto odvetviach počty špecialistov zamestnaných priamo v podnikoch.

V podnikovej sfére je možné rozdeliť špecialistov v závislosti na prevažujúcej forme ich predchadzajúcej profesnej príprave na personalistov, technikov a ekonomóv..
Toto členenie nie je vyčerpávajúce – v podmienkach prechodu k trhovej ekonomike a v súvislosti so vznikom právneho štátu nadobúda napríklad na význame skupina právnikov.
Málopočetnú, ale stále významnejšiu skupinu špecialistov predstavujú personalisti. V týchto profesiách sa zatiaľ uplatňuje pestrá škála pracovníkov s rozdielnou predchádzajúcou profesnou prípravou – ekonómovia, právnici, technici, pedagógovia i sociológovia a psychológovia. Náročnosť práce v týchto profesiách vzrastie najmä v súvislosti s kvalitatívnymi zmenami požiadavkou na systém personálnej práce v podmienkach tržnej ekonomiky. Medzi tieto požiadavky patria najmä úlohy súvisiace s tvorbou optimálnych profesných a kvalifikačných štruktúr a aktívnou politikou podniku na trhu práce. Problematické sú vzhľadom k týmto úlohám jednak pomerne nízke početné stavy týchto útvarov a ďalej potom neodpovedajúca kvalifikačná príprava u väčšiny pracovníkov, ktorí dnes v týchto útvaroch pracujú. Technici predstavujú najpočetnejšiu skupinu špecialistov, ich profesie majú spravidla vyššiu prestíž ako profesie ekonómov a personalistov. Konkrétna podoba profesnej štruktúry týchto špecialistov je ovplyvnená danou sférou, resp. odvetvím národného hospodárstva, aj keď v rade z nich sa uplatňujú tzv. priebežné profesie (strojári, elektrotechnici, stavbári atď.).
Dominujúce postavenie medzi technikmi majú nesporne profesie konštruktérov a projektantov. V obsahu práce týchto profesií dochádza k spojeniu medzi konkrétnymi požiadavkami spotrebiteľov, možnosťami výroby a dosiahnutými výsledkami vo vede a výskume. Práve ich práca má rozhodujúci význam ako pre hospodárnosť, efektívnosť a kvalitu výroby, tak pre hodnotu vyrábanej produkcie (podľa niektorých odhadov sa tento podiel pohybuje medzi 60 – 70%).

Úlohám, ktoré súvisia s realizáciou prechodu k tržnej ekonomike, zatiaľ neodpovedajú ani početné stavy týchto špecialistov, ktoré sú u nás v porovnaní s priemyselne vyspelými štátmi výrazne nižšie, ani pracovné podmienky (vrátane odmeňovania), ktoré by odpovedajúcim spôsobom zvyšovali atraktívnosť práce v týchto profesiách.
Významnú skupinu špecialistov predstavujú i ekonomovia. Vedľa ekonomov v podnikoch tvoria ekonomovia rozhodujúcu zložku profesnej štruktúry špecialistov v pobočkách bánk, v ďalších finančných inštitúciách a v podnikoch zahraničného obchodu.Obsah ich práce sa výrazne mení.Tieto zmeny sú najviac charakteristické pre profesie účtovníkov, štatistikov a managerov.A to v súvislosti so zavádzaním a využívaním modernej výpočtovej a informačnej techniky.V minulosti mali najväčšiu mieru prestíže z profesií ekonomov hlavne plánovači( to bolo ovplyvnené tým, že takmer celý výchoný blok europy bol pod vplyvom centrálne plánovaného hospodárstva)a ďalej to boli ekonomovia pracujúci v oblasti práce a miezd.Dnes možno odovodnene predpokladať, že v súvislosti s príchodom tržnej ekonomiky vzrastie váha i prestíž dalších profesií tejto skupiny-účtovníkov a ekonomov pracujúcich v oblasti financovania ( značí o tom aj fakt, že za posledných päť rokov vzniklo veľké množstvo bánk a pod. peňažných inštitúcií), a tiež marketingu.

Celkovo by kvalifikačná úroveň špecialistov mala u nás mať stúpajúcu úroveň. Jej udržanie a rozvíjanie však predpokladá postupné naplňovanie požiadavkou celoživotného vzdelávania u realizatorov týchto profesií a v dosledku toho rozvoj odpovedajúcich foriem postmaturitného a postgraduálneho štúdia vrátane ich personálneho a materiálneho zabezpečenia. Bodyguard Jako iste všetci viete slovo bodyguard po odvodení z anglických výrazov:body-telo a guard-strážochrana znamená telesný strážca. Tento pojem u velkej časti populácie znamená hlavne člověk, ktorý je neustále v blízkosti svojej chránenej osoby a je ochotný položit za tu osobu aj život. Avšak malokto z nás vie, že ich prioritou je takýmto sytuáciám prodchadzať a iba v krajnom pripade ich riešiť už uvádzaným sposobom. Prácu bodyguardov z pohľadu náročnosti a nebezpečia možno členiť na: prvý stupeň ochrany-poskytovanie bezpečia osobám, ktorým hrozí bezprostredný útok (osoby prísne utajované vládami jednotlivých štátov); druhý stupeň ochrany- predpokladá sa, že riziko sa nedá vylúčiť(politický predstavitelia); tretí stupeň ochrany (holywoodske hviezdy).Len tak pre zaujímavosť ceny takéhoto poskytovania ochrany sa pohybujú niekedy aj v milionoch korún za mesiac. Stať sa špičkovým bodyguardom nie je vobec jednoduché.

Nádejný adept musí byť športový typ,ktorý ovláda bojové umenie, disponuje slušnou kondíciou, strelná zbraň pre neho nie je žiadnou novinkou, a, samozrejme, dohovorí sa aj iný jazykom, jako je jeho rodný.Očakáva sa minimálne päť až sedem ročná prax, tri až styri roky skúseností například s karate a vystrieľanie aspoň desaťtisíc nábojov ročne.Schopnosti potenciálneho bodyguarda sa preverujú klasickým drilom: fyzická pripravenosť, kliky, drepy, beh, praca so zbraňou na strelnici a samozrejme zručnosť v šoférovaní na cestách. Uchadzač zvyčajne prechádza týmito základnými kurzami: 1. Základný kurz(Basic) 2. Osobná ochrana v tíme(Team) 3. Vedenie tímu(Team leader) Zaujímave na týchto kurzoch je, že okrem samozrejmých činností jako su streľba, boj z blizka, boj z blizka so zbraňou sú tu zahrnuté aj činnosti, o ktorých by sme to ani nepovedali.Napr: Krajinné a medzinárodné právo, rozne teorie a strategie, pravo kriminalistiky a pod.Po absolvovaní týchto kurzov je možne pokračovať v profesionálnych kurzoch, po ktorých absolvovaní sa bodyguard dostáva do svetovej anabázy profesionálnych bodyguardov smožnosťou posobenia na celom svete. Vybavenie bodyguarda:keby sa vám podarilo uniesť a okradnúť profesionálneho ochrankára, poriadne by ste si tarobili.Osobný strážca nosí při sebe majetok takmer za tristotisic korún.Najdrahšia je rádiostanica s mikrofonom a vysielačom,niečo stojí aj strelná zbraň,prípadne obušok, alebo elktrický paralizér.A samozrejme nesmieme zabudnúť aj na to, že bodyguard musí byt aj nepochybne slušne oblečený. Bodygardčenie je však predovšetkým netradičným životným štýlom porovnateľným s adrenalínovým športom. Manažment krízových situácií

Kríza ja významná, neočakávaná situácia s negatívnymi dopadmi na organizáciu. Kríza môže mať veľa príčin, ale väčšinou je to výsledok neriešených problémov a konfliktov v podniku. Vznik takejto situácie a s ňou spojené dopady môžu významne poškodiť organizáciu, jej zamestnancov, produkty a služby, ktoré ponúka a tiež jej povesť.
Riešenie krízových situácií zabezpečujú tzv. krízový manažéri. Vyžadujú sa od nich iné schopnosti ako od bežného manažéra. Chladnú hlavu si v krízovej situácii dokáže zachovať len menšina manažérov. Krízový manažér musí byť pripravený viesť svojich podriadených v mimoriadnych situáciách, ktoré sú sprevádzané vysokou úrovňou stresu a ich požiadavky či jednanie ho môžu ešte zvyšovať. Manažérove rýchle rozhodnutie o správnej reakcii na krízu môže zachrániť podnik.

Manažment musí vedieť rýchlo rozpoznať ohnisko krízy, ktorým môžu byť rôzne slabiny firmy a pružne navrhnúť alternatívy jeho eliminácie.

Príprava manažérov na krízové situácie zahrňuje:
• nácvik schopností vnímať signály vzniku krízy
• nácvik jednania (výkonu pracovných rolí) v priebehu krízy
• nácvik jednania s predstaviteľmi verejnosti dotknutej krízou v podniku

Vysoká psychická záťaž v období krízy môže vyvolať reakciu hľadania únikovej cesty a paniku a keď že manažér nesie za prekonanie krízy plnú zodpovednosť musí potlačiť vlastné snahy uniknúť a sústrediť sa na to ako tejto situácii čeliť, rovnako musí takýto prístup požadovať od svojich podriadených. Pri výkone role krízového manažéra sa stáva jedinou rozhodovacou autoritou a jeho príkazy musia byť plnené všetkými, teda aj inými manažérmi, ktorých právomoci sú dočasne obmedzené

Záver

Cieľom našej práce bolo bližšie priblížiť špecializáciu práce ako nevyhnutnosť k vývoju spoločnosti v duchu technického, kultúrneho a sociálneho rozvoja. Bližšie sme rozviedli charaktestiku samotnej pofesie ako aj jej dynamiku a faktory ovplyvňujúce jej vývoj. Pokúsili sme sa opisat bližšie jednotlivé formy špecializovaných profesií a pre lepšiu názornosť sme uviedli aj charakteristické priklady pre jednotlivé druhy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Charakteristika práce špecialistov (seminárna práca)