Esmeralda omdlela a prebrala sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia (španielskou čižmou) priznala. Je odsúdená na smrť za vraždu a bosoráctvo a uvrhnutá do väzenia. Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Ale Esmeralda v ňom spoznala vraha a nenávidela ho. Musela zomrieť. Na námestí de Gréve už bola pripravená šibenica. Keď bola cigánka zmierená s osudom a so slučkou na krku, objavil sa Quasimodo, ktorý ju zachránil a ukrýval v Chráme. Medzitým sa to Frollo dozvedel a v noci za ňou prišiel. Bol ako posadnutý, Esmeralda sa nemala ako brániť. Na pomoc jej prišiel Quasimodo, ktorý by útočníka premohol, ale keď zazrel tvár svojho pána, prestal ho biť a namiesto toho bil kňaz jeho. Esmeralda vytiahla nôž, Quasimodo ušiel. V druhej časti Paríža sa konali prípravy na oslobodenie Esmeraldy. Hliadka mužov sa snažila dostať dnu. Quasimodo im maril prácu, ako sa len dalo. Zabil aj Jehana, brata kňaza Frolla, ktorý sa mu do očí smial. V Paríži bol na návšteve aj kráľ, ktorý bol práve v chráme, keď sa dozvedel o útoku na chrám. Hliadka mu priviedla dvoch, ktorí boli priamo zapletení do vzbury. Bol to aj Gringoire, ktorý mal byť popravený, ale predsa len nejako ušiel. Zistil heslo tulákov a mohol bezpečne prejsť medzi ich zástupom. Zachránil Esmeraldu, ktorú previezol cez rieku a nechal ju tam samú s Frollom, ktorý ju odviedol k šibenici. Tam ju nechal podržať Gudule a sám šiel po hliadku. Gudula zistila, že je to jej stratená dcéra, ale už bolo neskoro, hliadka prišla na námestie. Matka dcéru bránila, vyčerpaním však zomiera. Frollo stojí na veži a pozoruje popravu Esmeraldy. Vo chvíli, keď ju obesia, začne sa smiať. Za ním stojí Quasimodo plný nenávisti k Frollovi za to, čo urobil Esmeralde a zhodí ho dole. Vzápätí sa zvonár stratí. Neskôr v pivnici obesencov nájdu dve kostry. Jedna záhadne objíma druhú. Kostra ženy a kostra muža. Tým mužom bol Quasimodo.

Výpis peknej myšlienky

„Medzi všetkými ohavnými kostlivcami našli dve kostry, z ktorých jedna cudne objímala tu druhú. Jedna z nich bola kostra ženy, lebo mala doposiaľ na sebe niekoľko zdrapov šiat z látky, kedysi z bielej a na krku náhrdelník z adrezavachových zrniek. Druhá kostra, ktorá prvú pevne objímala, bola kostra muža. Všimli si, že mal pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomené väzy a tak bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorého kostra to bola, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach.“

Záver:
Dielo má zaujímavý dej s dobrou zápletkou.