-bol gigantom slovenskej poézie, dramatikom, prekladateľom. Vo svojej tvorbe sa cieľavedome usiluje vstrebať celý odkaz slovenskej literatúry (najmä Sládkovičov a Kollárov)
a rozvinúť ho impulzmi z najväčším miestam jeho poézie a k vrcholom vtedajšej poézie. Ťažiskom tvorby je epika.
Vo veľkých epických cykloch brilantnou básnickou formou predstavuje národnú skutočnosť v monumentálnych, nov živých a pravdivých obrazoch. Aj v kratších epických skladbách píše o kladoch i záporoch ľudového sveta, ale najmä o jeho zdravom jadre uprostred čarovnej slovenskej prírody.

Ežo Vlkolinský

Lit. Druh – Epika
Žáner : Epická báseň



Hlavné postavy- Ežo Vlkolinský (Ezech, Ezechiel)– mládenec zo zemianskej rodiny
poslušného, pracovitého, hrdého
Estera Vlkolinská (Nestiera)–Ežova matka, zarytá zemianka, panovačná, hrdá, neústupná
Eliáš Vlkolinský - Ežov strýko, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý
Žofka –krásna, mladá dievčina zo sedliackej rodiny

Vedľajšie postavy- Ondráč Blažkovie – oddávač
Gábor Šimúnov - Ežov verný priateľ
Judka – Eliášova manželka
Esterine slúžky – Mara, Zuza
Zuzana- Eliášová sestra

Miesto deja - Vlkolín

DEJ:
Po smrti starého Beňa Vlkolinského ostal jeho syn Ežo s matkou Esterou hospodáriť na otcovom majetku. Dobre sa im viedlo, pokiaľ matka Estera nezačala zapárať do Eža, že chodí so Žofkou Beckovie, sedliackym dievčaťom. Darmo mu matka dohovárala, aby ju nechal a našiel si inú, zo zemianskej rodiny. No on počúvol hlas svojho srdca. Hádka medzi Ežom a matkou vyvrcholila. Keď sa Ezech nechcel Žofky vzdať a tak ho matka vyhnala z domu! Cestou sa zastavil u strýka Eliáša, kde ostal bývať, lebo tam mu nik nebránil, aby po práci zašiel k Žofke. Strýko mu vystrojil svadbu. Mladí odchádzajú bývať k Beckovým. Po rokoch. Estera sa vracia z poľa domov a pred dedinou sedia chlapci na brvnách. Tu sa jeden vyrúti z klbka a beží jej oproti. Pevne ju chytil za kolená a opýtal si odnej jabĺčko. Vkradol sa za ňou do izby, lebo všetko chcel vedieť. Za chlapcom prišli čoskoro aj jeho rodičia, Ežo a Žofka. Estera prijala nevestu so slzami v očiach a zasypala ju bozkami. A veru nebanovala, Žofka bola dobrou gazdinou a jej syn bol tak isto dobrým mužom a hospodárom.