Tone Seliskár je známy Slovinsky a Juhoslovensky spisovatel. Narodil sa roku 1900 v Lublane. Tu skoncil aj ucitelsku a pedagogicku skolu.Bol básnik, prozaik a krityk. Vo svojich literarnych prácach pisal najviac o detoch a pre deti. Jeho prvá kniha pre deti '' Rudo alebo maly clovek vo velkom svete '' vyslo v roku 1926. Najznámejsie Seliskárove diela pre deti su:'' Druzina Sinej cajky '' vojnovy román ''Kamaráti '', potom ''Posádka bez lode '' ,'' Indiány a piráti '' , Dievca smeleho srdca '' a ine. Tone Seliskár napisal aj velky pocet básni a poviedok pre dospelich. Umrrel roku 1969 v Lublane.
V tomto románe spisovatel pise ako zil jeden clovek, ktoreho volali Brazilcan na ostrove cajok.On sa zalubil do krásnej Márii, ktora mu neskorsie narodila syna. Na ostrove cajok sa zilo v strasnej biede.Zivili sa tym co ulovili v mory a co si samy dopestovali.Toho vsak bolo velmi málo.Vsetci muzi boli rybáry. Ulony im boli valmi biedne , a preto skusali rvozne spvosoby chytania ryb. Jedneho dna Brazilcan navrhol ostatnym rybárom nech sa zdruzia. Ze viac postihnu ked sa spolocne ako ked livi kazdy pre seba.Stary Just to povazoval vybonym napadom. A tak sa zdruzili Konecne si nazbierali dost penazi, ktore si ziskali tazkou prácou a Brazilcana poslali do mesta kupit novu lod. Tak aj urobil.Odysiel do mesta. Priatelia ho netrpezli cakali plne tri tyzdne. Po troch tyzdnoch konecne prisiel , ale bez novej lodi. Vsetko prekartal. Ostatny rybary boli nan strasne nahnevany. Rozhodli sa ze ho za trest vyhnaju z ostrova. Brazilcan odysiel. Mária od zialu nezadlho umrela a pochovali ju pod mandlovnik. Syncek im zostal samy. Ostatny dedincania mu vzdy dávali nieco pod zub a tak zostal zivi. Menoval sa Ive.Ive bol dobry nesebecky chlapec, ktory zil v krajnej biede. Preslo mnoho rokov odkial vyhnali z ostrova Brazilcana. Jedneho vecera sa k pristavu priblizovala bárka. Za kormidlom bol neprepoznatelny mtarec. Cely chory a dotrapeny sa ledva vliekol po schodoch hore k dedine. Vosiel do Iveho izbe a prekvapil sa ked uvidel v posteli dieta. Pohladil ho a chlapec sa prebudil. Najprv sa nalakal ale ho potom spoznal a vrhol sa otcovi do nárucia. Bol velmi stastny ze volakoho na svete ma. Zrána na svitani odysiel po Justa. Justo nemohol verit vlastnim ociam. Kedze Iveov otec bol velmi chori nezadlho umrel a Ivemu sa zial zase vrátil. Otca mu pochovali hned vedla jeho matku pod mandlovnik.