2.Dejstvo: Antigonu prichytia pri čine a Kreón, obraňujúci svoju vladársku moc, ju rozkáže za živa pochovať. Antigona nič nepopiera a je pripravená zomrieť. Považuje svoj čin za hrdinský. Isména sa snaží sestru zachrániť, ale aj ona je obvinená a obe ženy odvádzajú.
3.Dejstvo: Za Kreontom prichádza syn, Haimón, s ktorým je Antigona zasnúbená a snaží sa ho odradiť od vykonania rozsudku:
„ Celé mesto ľutuje to dievča. Nikomu sa nepáči, že ona, ktorá si za - sluhuje najmenej zo všetkých žien, má biedne zhynúť za svoj slávny skutok! Nebuď teda ďalej presvedčený, že je správne iba to, čo povieš ty, a iné nič! Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný, že jedine on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny. Nuž povoľ radšej, pozmeň ten svoj krutý rozsudok!“ str.76
Kreón je neoblomný. Nakoniec ale omilostí Isménu, no trest pre Antigonu ponechá.
4.Dejstvo: Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky. Ona narieka a prirovnáva svoj osud k osudu Tantalovej dcéry, ktorá v podobe brečtanu vrástla do skaly. Ľutuje svoju mladosť a smúti za neprežitými dňami, o ktoré je pripravená. Prosí Théby a jej obyvateľov o účasť na jej nespravodlivej smrti. 5.Dejstvo: Za Kreontom prichádza veštec Teiresias. Bohovia mu nechceli priať obetu. Príčinou ich nepriazne k Thébanom sú Kreonove bezbožné skutky. Kreón si najprv myslí, že veštcovi ide len o zisk, ale nechce si znepriateliť bohov, a tak ruší svoje príkazy. Rozkáže pochovať Polynejkovo telo a sám ide pre Antigonu do hrobky.
Epilóg: Do paláca prichádza posol so smutnou správou. Kreón prišiel neskoro. Antigona sa obesila na závoji a pred otcovými očami sa vzápätí prebodol Haimón. Keď to počula Eurydika, Haimónová matka, šla k oltáru a prebodla si srdce. Pred smrťou ešte oplakala oboch mŕtvych synov a prekliala Kreonta.