Každému necháva nádej, každému posiela odkazy a sľuby, ale v mysli má iné zámery!“
Polyfémos: „Ty si myslíš, že Kyklópovia sa boja Dia a iných bohov ?“
Odysseus: „Chytili sme kyjak a jeho ostrý, rozžeravený koniec sme vrazili obrovi do oka…“
Aiolos: „Do tohto vreca zviazal som všetky zúrivé vetry.“
Kirké: „Kto si, vznešený cudzinec? Čím si dosiahol, že ťa moje zázračné šťavy nepremohli? Nijaký človek nemôže odolať môjmu nápoju, keď mu raz vojde za ohradu zubov! Nie si náhodou Odysseus, o ktorom mi hovoril Hermés? Nie si ten Odysseus, ktorý má ku mne prísť na rýchlej černavej lodi, keď sa bude vracať z Tróje? Schovaj svoj ostrý meč do pošvy, vstúpime na sladké lôžko! KeĎ sa raz spojíme ľúbostnou vášňou, stratí sa nedôvera a iste si potom budeme veriť.“
Kirké: „Osud určil, že kým ta prídeš, musíš navštíviť dom vladára Háda a hroznej Persefony a tam požiadať o veštbu dušu thébskeho Teiresia.“
Antikleia: „Neprišla za mnou bystrá strelkyňa šípov, aby mi zobrala život, a neprišla na mňa ani choroba, ktorá vie často ošklivým chradnutím údov zbaviť človeka síl.. Starosť o teba a túžba po tebe, môj milý synček, mi vzali život!“
Eurylochos: „Viete čo, milý priatelia ? Každá smrť je zlá. Ale zo všetkých smrtí, aspoň podľa mňa, je smrť hladom najhoršia! Na čo čakáme? Vezmime najkrajšie kusy z Héliovho stáda a obetujme bohom! Ak sa nám ich podarí zmieriť a vrátime sa na rodnú Ithaku, dáme urobiť Héliovi svätyňu a vložíme do nej plno nádherných darov. Možno nám odpustí… No ak aj neodpustí a zničí našu loď aj nás, milšia mi je rýchla smrť v mori ako pomalá smrť hladom a smädom na tomto ostrove!“
Antinoos: „Kto z vás zvíťazí, ten sa môže napchávať masťou a krvou z kozích žalúdkov, čo sme si odložili na večeru! A ten jediný dostane právo chodievať na naše hostiny a žobrať od stola k stolu“
Pénelopa: „Odysseus! Môj prekrásny milý manžel!“
Pallas Athéna: „Zastavte ihneď túto ukrutnú vojnu, prestaňte prelievať krv a rýchlo sa zmierte!“.