Že som vás ľúbil? Nemalo to nijaký zmysel predtým a tým menej teraz. Láska je forma a moja vlastná forma sa už rozkladá. Radšej vám poviem, aká ste skvelá!...“(str.235). Takisto jeho vzťah s Arkadijom bol veľmi zvláštny. Boli priatelia, ale každý si to slovo vysvetľoval inak. Pre Arkadija bol Bazarov vzorom, idolom a Bazarov cítil k Arkadijovi najväčšie priateľstvo, akého bol schopný, napriek tomu, že to je len cit. „...Romantik by povedal: Cítim, že naše cesty sa rozchádzajú, ale ja vravím jednoducho, že sme sa navzájom zunovali.“(str.206).. „...konal si múdro; ty nie si stvorený pre náš príkry, trpký samotársky život. Nemáš v sebe ani bezočivú odvahu ani zlosť, máš len mladícku smelosť a mladícky elán; to našim cieľom nevyhovuje. Váš človek, šľachtic, sa nikdy nedostane ďalej ako k ušľachtilej pokore alebo ušľachtilému rozhorčeniu, a to sú taľafatky. Vy, napríklad, ani nebojujete, a už sa pokladáte za junákov, ale my chceme bojovať. Kdeže! Náš prach by ti oči vyžral; naše blato by ťa zababralo, okrem toho ešte si dosť nevyrástol, nevdojak sa kocháš sám sebou, robí ti radosť karhať sám seba; ale nás to nudí – my sa vrháme na iných! My chceme iných drviť! Si skvelý chlapec, ale predsa si len fajnové liberálne pánča...“ „Navždy sa lúčiš so mnou, Jevgenij,“ smutne prehovoril Arkadij, „a nemáš pre mňa iné slová?“ Bazarov sa poškrabal na zátylku. „Mám, Arkadij, mám iné slová, lenže ich nepoviem, lebo by to bol romantizmus – to znamená sirupové city.“(str.217). Život berie proste tak, aký je a ak mu aj niečo príde ľúto, určite o tom nevie. Slová, aké vyslovil pred smrťou dokazujú ako žil, aký bol. „Ech, Anna Sergejevna, hovorme si pravdu. So mnou je koniec. Dostal som sa pod kolesá. Ako vidieť, škoda bolo rozmýšľať o budúcnosti. Smrť je stará vec, ale každému nová. Dosiaľ sa ma ešte nezmocnil strach.. a potom príde bezvedomie a fuit!“.. „ A tiež som si myslel – koľko len vecí vykonám, neumriem, kdeže – veď ja mám svoje poslanie, veď ja som gigant! A teraz jediným poslaním giganta je, aby vo všetkej počestnosti umrel, hoci do toho nikoho nič. Ale to je už jedno: vykrúcať sa nebudem.“.. „Zabudnete na mňa,“ začal znova. „Mŕtvy nie je priateľom živému. Otec vám bude hovoriť, hľa, akého človeka Rusko stráca.. To je hlúposť; ale nevyvracajte to starkému...“(str.235)

Charakteristikou Bazarova som charakterizovala aj Arkadija a Odincovovú, pretože tieto postavy hrali v knihe úlohu len vo vzťahu k Bazarovovi a ich povahové vlastnosti sa dajú vyčítať z jeho charakteristiky a rozhovorov s ním.