Jaroslav Hašek Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny

Svejk: styri diely: V zazemi, Na fronte, Slavny vyprask a Pokracovanie slavneho vyprasku. Nedokonceny
V Rakusko-Uhorsku za 1. svetovej vojny.
Nezmyselnost vojny, satira na rakusky militarizmus, cely rezim, vysmech rakuskej monarchii, ponizovanie cloveka
Hovorovy jazyk, slang, zargon, nemecke vyrazy...
Svejkove rozpravania, historky
Vojak Svejk - postava ma dva charakteristicke rysy - inteligenciu a debilitu. Nic ho nevyvedie z
miery, vyrovna sa s kazdou situaciou, loajalny, dobrak, uprimny, velmi vyrecny, vytvara zmaetok v rakouskej armade a nemuoze pochopit zasady vojenskej sluzby. Kedysi obchodnik so psami (falsoval rodokmene). Bol vojenskou komisiou prohlaseny za blba.

1. a 2. diel
Dej sa začína atentátom na rakúskeho následníka trónu, Františka Ferdinanda d´Este. Hneď ako sa Švejk dozvedel túto správu, vybral sa do krčmy. za jedným stolom sedel strážnik Breitschneider. Švejk sa veselo pustil so strážnikom do rozhovoru, kde spomenul svoje názory na situáciu v Rakúsko – Uhorsku, strážnik ho obvinil z niekoľkých trestných činov, najmä z velezrady a spolu s krčmárom Palivcom, ktorého obvinil z urážky cisára, keď na jeho otázku, kde je cisárov obraz odpovedal: „Schoval jsem ho, protože naň srali mouchy“ ich odviedol na policajné riaditeľstvo. Oboch zavreli do cely s ďalšími väzňami, ktorí tu sedeli tiež pre absurdné urážky cisára a jeho rodiny. Po výsluchu, kde sa Švejk bez okolkov k všetkému priznal, ho poslali k trestnému súdu a odtiaľ na psychiatrickú kliniku, aby súdni lekári zistili, v akom štádiu je jeho duševný stav. Na otázku, či už bol niekedy skúmaný jeho duševný stav odpovedal, že bol vyhlásený za blba. Jeho výpoveď však súdnych znalcov rozzúrila, vyhlásili ho za simulanta a opäť poslali na policajný komisariát. Na riaditeľstve s ním však nechceli mať už nič spoločné, a tak s vyhrážkou, že ak sa tu ešte raz objaví, ho pošlú pred vojenský súd, ho prepustili.
Strážnik Breitschneider dostal za úlohu lepšie spoznať Švejka, a to pod zamienkou, že si u neho chce kúpiť psa. Lenže zo Švejka za nasledujúcich pár dní nevytiahol nič iné, len psov, a nakoniec ich mal doma toľko, že ho zožrali. Po krátkom pobyte doma dostal Švejk povolávací rozkaz na vojnu, takže sa musel znova zúčastniť lekárskej prehliadky. V tom období ho však trápila ťažká reuma, tak že vôbec nemohol stáť na nohách. Prechodom cez mesto na voziku a s barlami budil dojem veľkého hrdinu.

Na prehliadke sa ho pýtal jeden z najkrutejších lekárov, čo mu je, a po jeho odpovedi, že ho trápi reuma ho vyhlásil za simulanta a poslal do väznice. Vo väznici si lekári dávali záležať na tom, aby z mužov, ktorý sa tu zväčša ocitli veľmi radi, pretože sa chceli vyhnúť vojne, dostali priznanie, že iba simulovali. Preto tu bolo zavedených niekoľko stupňov týrania: výplach žalúdka teplou vodou, ľadové zábaly, neľudská diéta spojená s pitím chinínu. Zatiaľ, čo sa ostatní simulanti jeden po druhom priznávali, Švejk tento pobyt chápal ako rekreáciu v kúpeľoch. Po lekárskej kontrole, ho vyhlásili nie za idiota, ako to Švejk priznával, ale naopak, poslali ho na garnizónu. Po príchode na garnizónu Švejka umiestnili do miestnosti spolu s ďalšími mužmi, ktorých jedinou útechou v ich živote bola omša, ktorú slúžil poľný kurát Otto Katz. Na jeho omšiach sa skôr zabávali, pretože kurát bol 23 hodín denne opitý. Aj napriek jeho opilosti si všimol Švejka, ktorý na rozdiel od ostatných sa nezabával, ale omša ho natoľko dojala, až sa rozplakal. Kurát sa ho opytal, či by mu nechcel robiť pomocníka. Od tej doby sa z nich postupne stali kamaráti a jeden druhému si úplne dôverovali. Jedného dňa sa však kurát zadĺžil pri hraní kariet s nadporučíkom Lukášom, ostal úplne na mizine a tak sa dohodol s Lukášom, že mu dá Švejka.
Nadporučík Lukáš bol síce dobrý človek, jeho chybou bolo ale to, že nenávidel sluhov. Druhou slabosťou boli ženy. Švejk sa však správal vzorne, plnil všetky jeho príkazy, a tak s ním bol Lukáš spokojný. Spravil však dve chyby. Prvá bola vtedy, keď nedopatrením a hlavne jeho neskonalou láskavosťou a dobrotou sa mačke podarilo zožrať kanárika, ktorych mal Lukas velmi rad. Druhá však bola oveľa vážnejšia. Nadporučík Lukáš chcel psa. Poprosil Švejka, aby mu nejakého zohnal. Ten využil svoje kontakty a s pomocou kamaráta sa mu podarilo ukradnúť krásneho pinča. Upozornil však svojho pána, aby na miesto, kde ho ukradol nechodil, pre co si vymyslel dovod. Lukáš však na to zabudol, a raz pri prechádzke touto oblasťou skutočný majiteľ spoznal svojho psa. Najhoršie na tom bolo, že tým majiteľom bol plukovník Kraus. Lukáš sa mu to snažil vysvetliť ale márne. Za trest však Lukáša odvelili do Českých Budějovíc. O niekoľko dní sedel Švejk aj s nadporučíkom vo vlaku do Českých Budějovíc. Pretože Švejk neustále čosi rozprával ptibehy, Lukáš ho vyhodil z kupé. Tu sa dal do reči so železničným pracovníkom o záchrannej brzde, ktorá ho veľmi upútala. Záchranná brzda sa pohla a vlak zastavil. Švejka vlakový sprievodca požiadal o vyplatenie pokuty 20 korún, alebo pôjde k prednostovi stanice.

Švejk si však s nadšením vybral tú druhú možnosť. Lukáš sa vôbec nestaral o to, čo bude so Švejkom. A tak kým sa Švejk zhováral s prednostom, vlak aj s jeho dokladmi, ktoré mal Lukáš, dávno odišiel. Švejk presvedčil všetkých o svojej nevine. Do Českých Budějovíc musel ist peso, lebo nemal peniaze a zadarmo ho poslat nechceli, lebo nevedeli, ze ide naozaj na vojnu, lebo Lukas mal setky doklady. Síce s väčšími problémami, ale nakoniec sa dostal na miesto, kde ho nadporučík Lukáš za oneskorený príchod poslal hneď do väzenia. Švejk si nestihol odsedieť ani celý trest a už sa sťahovali do Mostu nad Litavou nazývaného tiež Kyrályhyda. Švejk dostal funkciu obsluhovača telefónu v Lukášovej kancelárii. Hneď ho však čakala ďalšia. Lukášovi padla do oka jedna panička. Švejk teda dostal za úlohu dopraviť tejto paničke jeden lístok Odovzdanie správy však nedopadlo podľa Lukášových predstáv. List dostal do rúk jej manžel, ktorý sa veľmi rozzúril a ukľudniť ho musel až Svejkou nahodny znamy ranou do nosa. Na ulici sa začala veľká bitka, do ktorej sa priplietli aj ďalší Česi. Nadporučík Lukáš a jeho sluha Švejk sa vrátili k svojím povinnostiam, no onedlho Lukáš dostal rozkaz o odchode do boja. 3. a 4. diel
Švejk spolu s nadporučíkom Lukášom odchádza do vojny. Švejk sa stava spojkou roty. Bol povýšený na túto funkciu aj napriek tomu, že každý pokladal Švejka za úplného a neschopného idiota. Ale v podstate to platilo v celej armáde, pretože aj sám Hašek poznamenal, že čím väčší hlupák, tým vyššia funkcia.
Na front išli realisticky zmýšľajúci vojaci, ktorí vedeli čo ich čaká a nemali chuť zomrieť za cisára. Takto zmýšľali aj niektorí poddôstojníci ako nadporučík Na druhej strane však na front išli aj karieristi, ktorí bezhranične verili cisárovi a považovali vojnu za svätú ako poručík Dub. Išli tiež aj dôstojníci a poddôstojníci, ktorí len rozmýšľali ako na vojne zbohatnúť a čo najviac zarobiť. Ako účtovník práporu Vaněk. Švejk spolu s vojskom dostal až na východné Slovensko, do miest, ktoré ešte pred nedávnom okupovali ruské vojská a po prudkých bojoch ho opustili. Tu sa vojaci na vlastné oči konečne presvedčili, aké hrôzy a utrpenie prináša so sebou vojna. I v týchto miestach sa prejavila hlúposť a neschopnosť armádneho velenia, ktoré nariadilo vystúpiť práporu z vlaku 150 km pred líniou fronty a ďalej ísť pešo, aj keď trať bola už opravená a pokračovala ďalej.
Táto situácia však zapríčinila aj ďalšie Švejkove omyly, keď za pochodu našiel uniformu ruského vojaka a obliekol sa do nej, aby si ju vyskúšal.

Stalo sa mu to takmer osudným, lebo práve vtedy ho chytila vojenská patrola. Táto, keď zistila, že hovorí po česky, okamžite ho predviedla pred veliteľstvo ako zbeha. Práve tu sa Švejk presvedčil o spôsoboch vládnutia rakúskych vojenských veliteľov na okupovaných územiach, ich prístupoch k obyvateľstvu a zajatým nepriateľom. Život Švejkovi zachránil dôstojník, v ktorom zostala aspoň štipka ľudskosti a prístupu k plneniu vojenských povinností a jeho poprave zabránil, keď si preveril Švejkovu totožnosť a zabezpečil mu návrat späť k svojej jednotke. Až do tohto okamihu už chorý Jaroslav Hašek nadiktoval svoje príbehy o dobrom vojakovi Švejkovi. Jeho choroba sa však zhoršila natoľko, že dňa 3. januára 1923 Jaroslav Hašek zomiera a Švejk zostáva nedokončený. Citaty

Priznavate se ke vsemu?
Jestli si prejou, vasnosti, abych se priznal, tak se priznam. Jestli ale reknou Svejku, nepriznavejte se k nicemu, budu se vykrucovat do roztrhani tela. Nizepodepsani soudni lekari baziruji na uplne dusevni otupelosti a vrozenem kretenismu predstaveneho komisi vyse ukazane josefa svejka, vyjadrujici se slovy jako At zije cisar, kteryzto jako vyrok uplne postaci, aby osvetlil dusevni stav Josefa svejka jako notorickeho blba. Vubec, zilo se tam jako v raji. Muzete tam hulakat, rvat, zpivat, plakat, mecet, jecet, skakat, modlit se, metat kotrmelce, chodit po ctyrech, poskakovat po jedne noze, behat dokola, tancovat, hopkat, sedet celej den na bobku a lezt po stenach. Vrchni vojensky lekar Bautze byl muz neuprosny, ktery ve vsem videl podvodny pokus uniknout vojne. Znamy jest jeho vyrok Das ganze tschechische Volk ist eine Simulantenbande. Za deset tydnu sve cinnoxti vymytil z 11 000 civilistu 10 999 simultantu a byl by se dostal na kobylku i tomu jedenacttisicimu, kdyby nebyla toho stastneho cloveka prave v tom okamziku, kdy na neho zarval Kehrt euch! ranila mrtvice.

Svejk, uplna, dieta, dvakrat denne vyplachnut zaludek, jednou za den klystyr, a jak bude dal, uvidime. Prozatim ho odvedte, vyplachnete mu zaludek, a az se vzpamatuje, dajte mu klystyr, ale poradny, az bude volat vsechny svate, aby se jeho revma leklo a vybehlo.

Nešetři mě, " vybízel pochopa, který mu dával klystýr .. " Mysli si, že na takových klystýrech stojí Rakousko, a vítězství je naše.

To bych rad videl, vy morske prase, co si ted asi myslite.
Poslusne hlasim, ze ja vubec nemyslim
Himldonrvetr!procpak vy siamskej slone vubec nemyslite?
Poslusne hlasim, ze ja proto nemyslim, ponevadz je to vojakum na vojne zakazano.
Drzte hubu, rozumite?
Poslusne hlasim, ze rozumim
Uz jsem vam rikal, aby ste drzel hubu, slysel jste?
Poslusne hlasim, ze jsem slysel, abych drzel hubu
Himlhergot, tak tu hubu drzte, kdyz jsem vam porucil, tak vite dobre, ze nesmite kusnit
Poslusne hlasim, ze vim, ze nesmim kusnit

Potom jeste to kazani, ta zabava a legrace. Polni kurat otto katz byl prece jen roztomily clovek. Umel tak krasne zvanit o neskonale milosti bozi. Umel tak krasne vynadat. Umel cele bohosluzby provest tak originalnim spusobem. Hab acht k modlitbe, vsichni za mnou, co ja budu rikat. A ty vzadu lumpe, nesmrkej do ruky, si v chramu pane, za to te dam zavrit. Jestlipak ste vy sycaci jeste nezapomneli otcenas.....nu, ja vedel, ze to nepujde. Ja jsem pro to, vsechny vas postrilet, rozumite mne dobre? Ja to tvrdim z tohoto boziho mista, nicemove, nebot buh je neco, co se vas neboji a co s vami zatoci, az budete z toho pitomi. Pamatujte si, vy dobytku jeden, ze jste lidi a ze se musite divat i zkrze temny mrak v daleky prostor a vedet, ze zde trva vsechno jen do casu, vsak buh ze je na veky. Puste se, krucifix, do hledani boha a vsi si hledejte doma.

Oci nadporucika vysilali straslive blesky. Napred mu dam par pres hubu, mylsil si nadporucik, pak mu rozbiju nos a utrhnu usi a potom dal uz se uvidi.A naproti nemu hledel uprimne a dobrosrdecne na neho par dobrackych, nevinnych oci svejkovych, ktery odvazil se prerusit ticho pred bouri slovy Poslusne hlasim, pane obrlajtnant, ze jste prisel o kocku. Sezrala krem na boty a dovolila si chcipnout. Hodil jsem ji do sklepa, ale do vedlejsiho. Vy ste, svejku ukradl psa! Vy dobytku, bud ste takovy rafinovany nicema, nebo takovy velbloud a blboun nejapny! Tak reknete pravdu, ukrad ste ho, nebo neukrad?
„Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, že jsem ho neukrad.“
„Věděl jste o tom, že je to kradený pes?“
„Poslušně hlásím, pane obrlajtnant, že jsem věděl, že je ten pes kradenej.“
„Švejku, ježišmarjá, himlhergot, já vás zastřelím, vy hovado, vy dobytku, vy vole, vy hajzle jeden. Jste tak blbej?“
„Tak, poslušně hlásím, pane obrlajtnant.“
„Proč jste mně vodil ukradenýho psa, proč jste mně tu bestii nasadili do bytu?“
„Abych vám udělal radost, pane obrlajtnant.“.