Takýto vymotávam klas z Magdaléniných vlasov a nemôžem necítiť, aké sú mäkké a jemné, a chcel by som si do nich vnoriť tvár. Už myšlienka na tento lahodný pocit ma vzrušuje, ale neopovážim sa. Odkladám si to navtedy, keď Magdaléna bude môcť pochopiť význam týchto krásnych vecí. Musí mi stačiť chytiť ju za ruku a letieť s ňou ďalej. V najväčšom slnečnom teple vraciame sa domov, celí zadychčaní a nevinne mladí.“

„Trvalo skoro dva roky, kým som sa na to všetko zmohol. Ale Magdaléna nemusela sa náhliť s vydajom, veď bola mladá. A ak ma naozaj mala rada, prečo by nečakala. Bol som si istý, že ju nájdem v ich dvore a že ma privíta tým nežným prevretím očí. Podľa toho by som najlepšie poznal, že neprestala byť moja.“



„Je pravda, že nemám taký majetok ako Zápotočný, - bránil som sa, - lenže človek nie je človekom len podľa imania. To by bola pre život falošná, neprimeraná miera. Sú isté ľudské vlastnosti, ktoré majú venu veľkého bohatstva, a na to ste zabudli. My dvaja s Magdalénou dávame prednosť týmto vlastnostiam pred leštinským chotárom. Jedine my dvaja máme právo rozhodnúť o svojej budúcnosti, lebo sa rozhodujeme dobrovoľne, bez násilnosti a čistým srdcom.“


„Žije … Žije… Žije…
Nebolo mi treba vysvetľovať, že ide o Magdalénu. Pocit tichej radosti prenikol mi myseľ, ale v tej istej chvíli som pobadal, ako sa kolíšem od vysilenia.“

„Keby si nebol dával taký pozor, iste by som mu bol črevá vysnoval. Viete, že Magdalénu najprv zneuctil, aby ju donútil vydať sa za neho? Podlo a násilne sa jej zmocnil. Pľúca sa mi driapali, keď som sa to dozvedel. Dobre si to vyšpekuloval. Pravdaže, potom nemala iného východiska, len stať sa gazdinou na jeho majetku, aby zakryla hanbu. A keď bola v šiestom mesiaci, potom ju pošle medzi splašené kone. Viete, že dieťatko sa predčasne narodilo? Aký oplan.“

„Kôň pripravený o zrak nevedel, kde sa vrhnúť. Hodil sa znova dozadu a splašený krikom ľudí pred vrátami sa potom rozletel. Nevidomý, zaryl kopytami do pŕs Zápotočnému a podkovou mu búšil do pravej sluchy. Cvalom sa rozohnal cez dvor do záhrady. Narazil na kamenný múr a tak sa dokaličil, že ho museli na mieste zastreliť.“

„Ako som už hovoril, šli sme v noci. Tma tejto noci bola presýtená tuhou jarnou vlahou. Zem pod kopytami našich troch gaštanových koní sa parila a kyprela. Oblaky viseli na hviezdach a prisávali sa k nebu ako decko k prsníku matere. Hory voňali čečinou, lebo sú tam samé čečinové, a zdali sa zdvihnuté vysoko proti obzoru.“




Vlastný názor:

Najviac ma zaujalo to, aká veľká dokáže byť láska medzi dvoma mladými ľuďmi.