Tennessee Williams Električka zvaná túžba

- Autor : Tennessee Williams
- Jeho národnosť : americká
- Názov diela : Električka zvaná túžba
- Lit. druh : dráma
- Lit. forma : dráma
- Žáner : divadelná hra
- Kompozícia : hra je rozdelená na jedenásť obrazov ( obraz zodpovedá dejstvu )
- Hl. Postavy : sestry:
Blanche Dubois – je žena, ktorá išla za vidinou lásky a šťastia, ale život si pre ňu vybral iný osud. Bola pôvodom z bohatej rodiny, ale márnotratnej a zhýčkanej. Na ničom nešetrili, užívali si život plným dúškom a smrťou rozpredávali po kúskoch svoju farmu, až im ostal len malý hospodársky domček. Nenechali po sebe žiadne poistné a náklady na pohreby boli príliš vysoké, aby ich mohla Blanche zaplatiť z učiteľského platu bez ujmy na majetku. Blanche bola učiteľka, ale zaplietla sa so svojím žiakom. Nesplnenú lásku hľadala v románikoch s vojakmi, bola spoločnosťou zdeptaná, morálne rozvrátená, neurotická, životom ubitá ( uchýlila sa k alkoholu ) a ľudmi pošpinená ( v celom meste ju ohovorili ), v meste ju nechceli, preto sa rozhodla odísť za sestrou. Bola veľmi citlivá, potrebovala ochranu muža, túžila po láske. Žila v ilúzii.
Stella Kowalská - sestra Blanche, odišla z rodinnej farmy už dávno, keď bola mladá a vzala si Poliaka. Nepotrpela si na spoločenské postavenie, preto sa usadila so Stanleym na predmestí New Orleanse v dvojizbovom byte a žila si svoj život. Domov na farmu v Belle Reve písala listy, že sa má dobre, že má slúžku, veľký byt a podobne, pretože vedela, že rodine by sa nepáčilo ako žije, ale čo oko nevidí, srdce nebolí….
- Vedľajšie postavy :
Stanley Kowalski – manžel Stelly, pôvodom Poliak, cinik, násilník, pragmatik, v práci má tendenciu dostať sa najďalej spomedzi svojich priateľov. Pre všetky okolnosti má známeho, ktorý vyrieši každý vyskytnutý problém. „Mám známeho advokáta, ktorý si to preštuduje.“
Mitchell (Mitch) Harold – najslušnejší zo Stanleyho priateľov, býva s matkou, chcel sa oženiť s Blanche
Eunice Hubbellová, Steve Hubbell – susedia Kowalských
Pablo Gonzales, černoška, lekár, ošetrovateľka, mladý inkasant, mexičanka
- Téma :
Príbeh je o ľudských vzťahoch, v ktorých je tou najvyššou hodnotou láska a o tragickej hĺbke života Blanche, ktorej život vzal všetko – majetok, šťastie, sny, ilúzie, priateľov aj rodinu, ponechal jej len túžbu. Autor sa zameriava na psychické vykreslenie postavy ako jednotlivca nielen u Blanche, ale aj pri ostatných postavách ( Stanley, Stella ).

- Fabula :
Blanche prišla za Stellou do New Orleans. Bola šokovaná z prostredia a z bytu, v ktorom jej sestra žije. Prišla sem električkou zvanou Túžba, z ktorej potom prestúpila na druhú, zvanú Cintorín.* Zostala bývať na istý čas u sestry, lebo nemala peniaze na hotel. Stelle povedala že sa dlho nevideli a že preto chce byť s ňou. Stelle to neprekážalo, ale jej manžel na to nereagoval zrovna najlepšie, nakoľko vôbec nevedel, že Blanche príde. Stanley obvinil Blanche, že sa predajom farmy obohatila a Stelle nedala ani korunu. Myslel si, že za peniaze z predaja si nakúpila drahé veci a preto keď sa sprchovala, vyhádzal jej kufor a ukázal Stelle jej šperky a pekné drahé šaty. Ale šperky boli v skutočnosti len stará lacná bižutéria, ktorú Stella poznala ešte z detsva. Blanche mala zopár nových šiat, ale topánky boli staré. Všetky veci boli starostlivo opatrované, a len pri pohľade zblízka sa dal rozoznať ich vysoký vek. Stanley sa zaujímal len o majetok, bol týmto smerom ctižiadostivý aj v práci. Stanley Blanche neveril, ona jeho provokovala. „B: O chvíľu vás požiadam o láskavosť. S: Som zvedavý, čo to len môže byť. B: Gombičky na chrbte! Môžete vojsť! Stanley prejde s iskivým pohľadom. Ako vyzerám? S: Vyzeráte dobre. B: Ďakujem! A teraz gombičky! S: Neviem si s nimi poradiť. B: Vy chlapi s vašimi ťarbavými prstami. Smiem si dať šluka z vašej cigarety? S: Zapáľte si celú.“ Blanche cítila, že Stanley proti nej niečo má, preto sa ho na to spýtala. Stanley jej povedal čo si myslí, nasledoval rozhovor o Belle Reve. „B: To sú tisícky listín, nazbierali sa za vyše sto rokov, týkajú sa Belle Reve, ako kus po kuse naši neprozreteľní praotcovia, otcovia, strýkovia a bratia zamieňali pôdu za svoje nákladné smilstvá – aby som to stručne charakterizovala!“ Nakoniec mu Blanche dala všetky listiny o dlhoch a predaji domu. Stanley povedal, že ich dá niekomu z jeho známich na preštudovanie. „S: Mám známeho advokáta, ktorý si to preštuduje. B: Dajte mu k tomu škatuľku aspirínov.“
U Kowalských sa pravidelne stretávajú Stanleyho priatelia a hrávajú poker. Blanche so Stellou išli v ten večer, ked sa hral poker na predstavenie, vrátili sa však skôr ako muži stihli dohrať partiu. Tu sa Blanche zoznámila s Mitchom. Muži pili, hlavne Stanley bol pod vplyvom alkoholu agresívny a vyhodil von oknom rádio, lebo si neprial aby hralo. Na čo Stella vyhodila Stanleyho kamarátov z bytu a on ju preto aj napriek jej tehotenstvu pred všetkými zbil. Chlapi ho odvliekli preč, Blanche zatiaľ zobrala Stellu ku susede Eunice, aby tam prespali.

Ona sa však v noci vrátila za manželom a udobrili sa, Stanley sľúbil, že už poker nebude hrávať. Ráno bola Blanche šokovaná zo Stanleyho násilia, ale Stella to brala s humorom a úplne normálne. Bola na to zvyknutá. Ospravedlnila to vypitým alkoholom. Pokerové večierky boli Stanleyho odreagovaním. „Stella: Ľudia musia byť zhovievaví voči zvykom druhého.“ Blanche skritizovala Stelle výber partnera, on ich rozhovor vypočul, ale správal sa normálne, akoby to nevedel. „B: Podľa mojej mienky? Vydala si sa za šialenca! S: Nie je pravda! B: Áno, vydala. Ty si vo väčšom nešťastí ako ja. Lenže ty to necítiš. Musím dačo podniknúť! Musím sa spamätať a začať nový život!“
Blanche túžila po romantickej láske ako z románu, prirodzene muž musel byť bohatý a musel mať spoločenské postavenie. Napísala preto známemu, miliardárovi Shepovi, ktorému v liste klamala, že cestuje na letné návštevy ku známym, že ide okolo, tak že sa zastaví aj u neho v Dallase. Vyhliadla si ho ako potenciálneho manžela a chcela ho zviesť. Často o ňom rozprávala Stelle. Napriek tomu povedala Stelle, že chce Mitcha. Potrebovala totiž mať niekoho pri sebe, kto by ju podporil a podržal v zlej dobe. Blanche išla s Mitchom na schôdzku. Keď sa vrátili, Blanche sa hrala na neprístupnú, rozprávala mu o svojom manželovi Allanovi, Mitch jej ponúkol lásku a ochranu. Blanche oslavovala narodeniny, oslava ale nedopadla tak, ako si predstavovala. Chcela stráviť príjemný večer so sestrou, jej manželom a Mitchom. Avšak, Stanley sa medzičasom dozvedel o Blanche pravdu. A to, že bývala v druhotriednom hoteli Flamingo a ešte aj z takého ju vyhodili napriek tomu, že v týchto hoteloch sa nezvykli starať do súkromia nájomníkov; že prelieta od chlapa k chlapovi; že sa na škole, kde vyučovala anglický jazyk zaplietla so sedemnásťročným študentom; že jej byt bol zakázaným pásmom pre vojakov z tábora pri meste; a že starosta ju vykázal z mesta. Všetko samozrejme porozprával ešte pred oslavou Mitchovi, lebo bol jeho najlepším kamarátom. Ten preto na oslavu neprišiel. Stanley kúpil Blanche k narodeninám lístok na autobus späť do Laurel, čím ju prakticky vyhodil. Blanche zutekala s plačom do kúpeľne. Stella nechcela Blanche vyhodiť, aj keď sa o nej dozvedela pravdu. Na Stanleyho sa nahnevala a pohádala sa s ním. Pri hádke jej prišlo nevoľno, začala mať pôrodné bolesti, chcela ísť do nemocnice. Blanche zostala sama doma. Neskôr večer prišiel za Blanche Mitch, nepobozkal ju. Obaja mali vypité. On jej vyčítal, že mu klamala. Ona sa mu prizná. Povie mu celú pravdu, poupravuje Stanleyho verziu.

Potom sa úprimne porozprávali, Blanche si vyliala srdiečko Mitchovi, prečo konala tak ako konala, a napokon sa ho opýtala, či by si ju nevzal za ženu. „B: Tak sa so mnou ožeň Mitch! M: Myslím, že si ťa už nechcem vziať. B: Nie? M: Nie si dosť čistá na to, aby som ťa priviedol do domu, kde býva moja matka.“ Blanche ho hystericky vyhodila. Keď sa Stanley už trochu podnapitý vrátil domov z nemocnice ( Stella tam ostala, pretože nadránom mala rodiť ), Blanche sa akurát balila. Pokúsila sa Stanleyho oklamať, že jej prišiel telegram od jej bývalého pytača Stepha Huntleigha, ktorý ju pozval na výlet loďou po Karibskom mori, ale Stanley jej nenaletel. Teraz ju pre zmenu začal provokovať on, bol krutý. Znásilnil ju. O niekoľko týždňov neskôr, večer keď sa opäť konal pokerový večierok, Blanche očakávala príchod Shepa ( Stella jej povedala len, že pôjde na výlet na vidiek, aby si odpočinula, ona si už sama domyslela, že tam pôjde so Shepom ). V skutočnosti Stanley nahovoril Stellu, že Blanche je blázon, tak zavolali psychiatra, nech si pre ňu prídu. O tom, kam Blanche odvádza lekár s ošetrovateškou sa v skutočnosti dozvedáme len z jedinej otázky ošetrovateľky: „Zvieraciu kazajku, pán doktor?” Stella však nevedela, či robí dobre. Nebola stotožnená s tým, že posiela sestru do blázinca, mala výčitky svedomia. Ale celé jej okolie jej nahováralo, že niet iného východiska. Blanche bola najprv prekvapená, že neprišiel Shep, ale nakoniec sa úplne oddala lekárovi, pevne sa ho držala okolo ramien, a nechala sa dobrovoľne odviesť aj keď nevedela kam. „Stella vzlyká s neľudskou nenútenosťou. Teraz keď jej sestra odišla, oddala sa celkom usedavému plaču.“ Stella držala na rukách svoje bábätko, plakala, Stanley ju utešoval. Vtom sa ozval z vedľajšej izby výkrik Steva, ktorý ešte stále hral poker: „Táto hra je plný zásah!“
Celá hra je sprevádzaná hrou „sentimentálneho piana“, ktoré zmenou intenzity hry vyjadruje atmosféru deja.
- Hl. myšlienka diela :
Autor chcel týmto dielom poukázať na to, ako sa môže človek zmeniť vplyvom prostredia, kam až môže ženu dohnať túžba a zároveň ukázať, že túžba je to jediné, čo nám zostane keď už všetko stratíme.
* Analýza nadpisu :
„Blanche: To, o čom hovoríš, je brutálna túžba – iba túžba! meno tej rozheganej električky, ktorá hrkoce po Quarteri, po jednej úzkej ulici hore, po druhej dolu. . . Stella: Cestovala si už tou električkou? Blanche: Priviezla ma sem. – Kde nie som vítaná a kde sa hanbím, že som. .

.“
Električka zvaná Túžba z nadpisu tejto hry predsavuje obrovskú túžbu Blanche po láske a lepšom živote, elektička zvaná Cintorín vyjadruje to, kam až túžba môže človeka doviesť.

Zdroje:

Moderná svetová dráma, slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964 -