Cíti sa slobodný, cení si svoj pôvod, má v úcte tradície(kroj).
„Čierna kabanka plesom visiaca,
širák kvietím operený,
červená stužka kvietím letiaca
a obličaj ozorený,
a mladý fúzik a briadka mladá
a sokolieho oka lampada
a vrkočov havraních pár,
a na opasku ligot storaký,
a ľahkých krpcov dlhé návlaky:
to zmenilo tanečníc tvár.“


Elena: Elena je menej prepracovaná postava. Je ideálna predstaviteľka slovenského ľudu. Je to krásne dievča, poslušná dcéra, milujúca žena. Je verná Martinovi a rázne odmieta dvorenie neznámeho muža(kráľa).
Kráľ Matej: Je to idealizovaná historická postava. Autor dodal tejto postave to, čo by slovenskému ľudu prospelo- záujem panovníka o to, ako ľud žije. Má blízko k ľudu, vypočuje si jeho názory. Kráľ ocení statočnosť a čestnosť Martina. Vyskúša vernosť Eleny a za hru na drumbľu jej dá prsteň. Martinovi dovolí ponechať si v Čiernom pluku kroj, valašku, vrkoče a hlavne Elenu. Kráľ smúti nad stratou slovenského územia, o ktoré ho obrali počas sprisahania, keď arcibiskup J. Vitéz(v skladbe Víťaz z Ostrihomu) dosadil na uhorský trón poľského Kazimíra, ktorého ľudia zabrali Nitru. O to vrúcnejší vzťah prejavuje k Tatrám, Váhu, Hronu a dúfa v potrestanie pohany kráľa.
Obsah a ukážky:
1.spev: Martin
Prvá skladba začína opisom Poľany a Detvy.
„Stojí vysoká, divá poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov. Či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny
keď má porodiť šuhaja?“
Potom nasleduje zrod Martina uprostred slovenskej prírody. Rodí sa ako syn svojej zeme:
„Akoby Detva obrov nemala,
mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína. Prvý raz šuhaj oči roztvorí,
čo vidí? výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál,
i spustí zraky prvé v doliny
čo vidí? hory zázračnej stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.“
Obrázok nedele, lúka zakvitla devami, medzi nimi je aj Elena, prichádza Martin (už mládenec). Zatancuje si s najkrajšou z nich a pustí sa do hory. Zbadá sokola, ako útočí na bezbranného zajačika, boj sa mu zdá nerovný, a preto zasiahne valaškou. Z výšin zbojníckej Poľany hučí hlas gájd, básnik cíti v piesni hlas nových osudov, tušenie nových časov pre slovenský národ. Martin váha, či zbehnúť dolu, kde čaká rodina, alebo nasledovať volanie gájd. Cíti v srdci nedefinovateľnú túžbu po sláve.
2. spev: Družina
Autor tu opisuje Poľanu, pod ktorou je „sto dolín, sto dedín“. Poľanu tu predstavuje ako kráľovnú, ktorej pri nohách ležia dedinky. Na Poľane pri vatre sedia mládenci s bačom a s baranom, ktorý je na ražni.