V poslednej slohe sa autor lúči s Martinom a z jeho slov pochopíme i cieľ jeho tvorby.
Jazyk:
Báseň má 250 desaťveršovvých strof so striedavým rýmom, ktorý sa strieda s rýmom obkročným a združeným. … dáme a
… duší! b --striedavý
… zábavné, a
… ruší b
--------------------------------------------------------------------------------
… roztvorím c --združený
… zahorím c
--------------------------------------------------------------------------------
… tvoril d
… prehovorím c --obkročný
… stvorím, c
… zboril! d
Autor tu používa veľa štylistických figúr a trópov:
figúra:
„Čos ukojil ich samopaš!
Čos tichý pokoj v srdciach rozduril!
Čos ich ranil, Martinko náš!-“
básnická otázka: A zrezať tieto vrkoče vranie?
trópy:
epiteton: spev šumný, sokol jarabý, nebeský meteor zlatý
personifikácia: srdiečko zvoní
metafora: vietor duje horou
„Sotva sa čerstvá rosa začala
uzerať v žiarach východu,
sotva strieborné pásy rozliala
pod zámkom na hronskú vodu.“.