Má v istom zmysle rovnaký problém ako Bovaryová alebo teta Lison – teda neukazuje navonok svoje pravé ja. Zúrivo popiera romantizmus ako niečo zapadlé ale sám sa pritom vnútorne prejavuje ako romantik. Vyčíta si to ako slabosť, snaží sa potlačiť city. Má o sebe značne vysokú mienku. Verí, že Rusko ho potrebuje a ak nie jeho aspoň ľudí jemu podobných. Študuje medicínu ale ani tej paradoxne neverí. Popiera umenie, princípy, vedu ako takú, neuznáva žiadne autority. Je plný kontrastov. Bazarov sa zmieta vo vnútornom zápase. Verí len sebe, no ani ľudia okolo neho nie sú v skutočnosti zlí. A tak na úplnú roztržku s okolím nemá zjavný dôvod, pre zblíženie zasa nijaký spoločný záujem. Preto v ňom je naraz láska aj nenávisť, praktik a nihilista i protikladný romantik. Anna Sergejevna Odincová: „Nemala nijaké predsudky, ba ani pevnú vieru v niečo, ale pred ničím neustupovala a nikam nesmerovala. Mnohé veci videla jasne, mnohé ju zaujímali, ale nič ju úplne neuspokojovalo (presne ako Bovaryová len nebola vášnivá, ale svoj pokoj si prísne strážila a kontrolovala); hádam ani sama si neželala úplné uspokojenie. Jej um bol hĺbavý a zároveň ľahostajný; jej pochybnosti nikdy neutíchali do zabudnutia a nikdy nedorastali do nepokoja.
Nebohého Odincova ťažko znášala (vydala sa zaňho z vypočítavosti, i keď by pravdepodobne nebola šla zaňho, keby ho nepokladala za dobrého človeka) a vznikol v nej skrytý odpor ku všetkým mužom, ktorých si predstavovala len ako neogabaných, nemotorných a mľandravých, bezmocne dobiedzajúcich tvorov.
„Mám rada alebo všetko, alebo nič. Život za život. Ak si vzal môj oddaj svoj, ale potom už bez ľútosti a nenávratne. Alebo radšej vôbec nič.“
Kaťa: „Kaťa, keď hovorila, usmievala sa veľmi milo, no akosi hanblivo a zároveň úprimne, pričom hľadela smiešne a prísne zdola nahor. Všetko na nej bolo ešte mladé a nezrelé; hlas i páperie po celej tvári i ružové ruky s belavými krúžkami na dlaniach i trošička schúlené plecia.. Jednostaj sa červenala a rýchlo dýchala.“

Pavel Petrovič Kirsanov: sklamaný životom, nešťastnou láskou. Kedysi Lev salónov si zachoval všetky svoje obyčaje, čo pokladá Bazarov za smiešne na dedine. Mal vojenskú kariéru ale stretol ženu, ktorá mu úplne počarila. Najprv si myslel, že má prevahu on ale oklamala ho, ušla a neskôr zomrela. Nikdy už žiadnu ženu nemiloval, utiahol sa na vidiek a pomáhal bratovi, často peňažne. Bol to v podstate dobrý človek len upätý a málo prístupný s aristokratickými sklonmi.

Dej a ukážky: Nikolaj Petrovič Kirsanov – statkár očakáva návrat svojho syna Arkadija Nikolajeviča zo štúdii.