Príde s ním aj jeho priateľ Bazarov. Otec sa dozvedá, že Bazarov u nich nejaký čas pobudne. Cestou do Mariina povie synovi o Feničke. Po príchode sa Bazarov zoznamuje s Pavlom Petrovičom Kirsanovom. Na druhý deň ráno, pri návšteve Feničky, Arkadij zistí, že otec nemá len priateľku – mladú a krásnu, ale aj ďalšieho syna. „Už sme sa zoznámili, otec!“ zvolal s výrazom akéhosi láskavého a dobrosrdečného víťazstva na tvári. „Fedosia Nikolajevna sa dnes naozaj necíti dobre a príde neskôr. Ale prečo si mi nepovedal, že mám brata? Bol by som ho vybozkával už včera večer, ako som ho vybozkával teraz.“

Po chvíli prišiel aj Pavel Petrovič a rozprávali sa čím je vlastne Bazarov.
„Čím je Bazarov?“ Arkadij sa usmial pod fúz. „Chcete , strýčko, aby som vám povedal, čím je vlastne?“
„Buď taký dobrý, synovček.“
„Nihilistom.“
„Čože?“ spýtal sa Nikolaj Petrovič a Pavel Petrovič zdvihol do vzduchu nôž s kúskom masla na hrote a znehybnel.
„Nihilistom,“ zopakoval Arkadij.
„Nihilistom,“ prehovoril Nikolaj Petrovič. „To je od latinského nihil, nič, ak dobre rozumiem; teda to slovo označuje človeka, ktorý .. ktorý nič neuznáva?“
„Povedz rovno, ktorý si nič neváži,“ doložil Pavel Petrovič a znovu sa pustil do masla.
„Ktorý sa ku všetkému stavia kriticky,“ poznamenal Arkadij.
„A či to nie je jedno?“ spýtal sa ho Pavel Petrovič.
„Nie, to nie je jedno. Nihilista je človek, ktorý sa neskláňa pred nijakými autoritami, ktorý neverí slepo nijakému princípu, nech by to bol čo ako uctievaný princíp.“
„No a to má byť dobre?“ prerušil ho Pavel Petrovič.
Ten deň sa Bazarov rozprával s Arkadijom o Pavelovi Petrovičovi. Arkadij sa ho snažil presvedčiť o skvelej povahe strýka.

„Ako dvadsaťosemročný bol už kapitánom; čakala ho skvelá kariéra. Zrazu sa všetko zmenilo.
V tom čase sa v petrohradskej spoločnosti kedy-tedy zjavila žena, na ktorú sa dodnes nezabudlo – kňažná R. mala dobre vychovaného a poriadneho, ale trochu hlúpeho muža a nemala deti.“

Pavel Petrovič sa zamiloval. Mal s ňou milostný románik, ktorý však ju rýchlo nechal chladnou. Jeho ale nie. Napriek varovaniam priateľov zanechal vojsko a cestoval za ňou. Dobiedzanie ju unavovalo, ale predsa len sa v nej ozvala láska. Nové silnejšie vzplanutie utíchlo ako prvé. Pavel Petrovič už cítil, že ju nedosiahne a tak sa vrátil do Ruska a utiahol sa. posedával kluboch a život mu utekal.

„Raz v klube, pri večeri, dozvedel sa Pavel Petrovič o smrti kňažnej R.