Ich zapálenosť a obrovská láska bola v ostrom kontraste s Bazarovym chladom a flegmatizmom voči nim, aj keď ich mal rád. Po troch rokoch vydržal doma len tri dni. Keď odišiel rodičia boli smutní objali sa a navzájom utešovali. Pôvodne plánovali ísť do Mariina, ale na križovatke odbočili nie náhodou opačným smerom na Nikoľské.
Odincová ich privítala dosť chladne a aj preto s zdržali len pár hodín. Do Mariina sa vrátili neskoro večer. Vzťah oboch dosť škrípal už od spoznania Odincovej. U Bazarovcov sa skoro pobili. Arkadij si myslel, že Bazarov len žartuje, ale pohľad naňho ho razom presvedčil o opaku.
Doma v Mariine ich privítali oveľa lepšie. Avšak teraz sa už Arkadij s Bazarovom nudil. Čiastočne ho zamestnávali otcove starosti s majetkom ale ani tie ho nezamestnali tak, aby mu neostal čas myslieť na Nikoľské. Jedného dňa to už nevydržal a len tak sa tam vybral.
Keď prišiel k domu stretol Kaťu. Doviedla ho k Odincovej, ktorá sa k nemu správala neobyčajne milo. Bazarov sa zatiaľ vrhol na prácu. Pitval, čo mu prišlo pod ruku, pozoroval črievičky.. Jeho prácu pozoroval Nikolaj Petrovič, ale dokonca aj Pavel Petrovič. Bazarov sa zblížil s Feničkou. Bola milá, prostá a on si potreboval dokázať, že jedna ženská mu nedokáže pomútiť hlavu. Jedného skorého rána si od nej vypýtal ružu a začal ju bozkávať. Zbadal ich Pavel Petrovič a Fenička sa veľmi nahnevala. O dve hodiny na to za Bazarovom prišiel Pavel Petrovič a vyzval ho na súboj.
„Čiže, ak som vás správne pochopil, chcete tým povedať, že nech je váš teoretický názor na súboj akýkoľvek, v praxi by ste nedovolili, aby vás niekto urazil bez satisfakcie?“
„Pochopili ste ma celkom správne.“
„To je výborné. To rád od vás počujem. Vaše slová ma zbavujú neistoty...“
„Chcete povedať – nerozhodnosti.“
„To je jedno; vyjadrujem sa tak, aby ma ľudia rozumeli; nie som .. seminárska krysa. Vaše slová ma oslobodzujú od istej trápnej nevyhnutnosti. Rozhodol som sa vás vyzvať na súboj.“
Bazarov vytreštil oči. „Mňa?“
„Áno, vás.“
„Ale prečo, preboha?“
„Mohol by som vám vysvetliť dôvod,“ pokračoval Pavel Petrovič. „Ale radšej o tom pomlčím. Podľa mňa ste tu zbytočný; neznášam vás, opovrhujem vami, a ak vám to nestačí...“
Pavlovi Petrovičovi zaiskrili oči.. Vzbĺkli aj Bazarovovi. Bazarov si po odchode Pavla Petroviča uvedomil, že je určite zaľúbený do Feničky. Ale nič sa nedalo robiť. Za svedka si vybrali sluhu Petra. Bol celý zelený, keď mu Bazarov vysvetlil jeho úlohu. Súboj bol skoro ráno na lúke neďaleko domu ale výstrely nemohlo byť počuť.
Mieri mi rovno na nos, – pomyslel si Bazarov.