K reálnemu svetu sa často staval flegmaticky až naturálne, asi ako k faktu, že jeho najlepší priateľ zo školy vyskočil z okna. Nemá čas na úvahy typu „čo ak by sa stalo“. Najúžasnejšie sú asi jeho túžby, ciele a sny či kariéra. Sníva o jedinom krásnom a podľa neho užitočnom povolaní. Stáť na okraji útesu a zachytávať deti, ktoré by doň mohli spadnúť. Aká jednoduchá predstava potrebnosti. Niekoho zachytiť v núdzi. Tak ako nikto nezachytil jeho, tak s takou túžbou to on chce vrátiť svetu dospelých.