Od osobného k národnému sociálnemu svetovému a všeľudskému v lyrike Hviezdoslava.
Zhodnotiť ideový a umelecký prínos Hviezdoslava do literatúry a jeho programové zameranie. Poukázať na tématiku a pestrosť lyriky. Základné básnické prostriedky v ukážke (zvolania, opakovania, zložené slová, okazionalizmy, metafory, inverzia, presah stopy)
(MO č. 11)

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1921) - narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine - úcta k práci; študoval v Miškovci (vzorom sa mu tu stali Petőfi a Arany - prvé básne v maďarčine); potom prišiel študovať do Kežmarku a Prešova (právo) - začal čítať slovenské knihy (najmä Sládkovič); 1871 - Almanach Napred
- 20 rokov pôsobil v Námestove a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína; nazývajú ho básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským básnikom.
Lyrika Hviezdoslava: Hviezdoslav písal málo básní osobných, podľa neho slovenský básnik má plniť svoje poslanie medzi ľudom. Jeho rodisko - Orava bolo krajom úžasných prírodných krás, ale život v tom čase na Orave bol ťažký. Básnik ho udáva vo veršoch:
„Veď biedna je tá naša Orava
namiesto chleba ušlo sa jej skál”
Za čias Hviezdoslava bola skutočne takou úbohou a biednou. Zabudnutý kraj a zabudnutý ľud, ktorý drel na cudzom a hľadal si živobytie v cudzine. Bolo to v časoch, keď po zatvorení Matice Slovenskej a slovenských gymnázií sa začal stupňovať maďarizačný tlak. Hviezdoslav vstúpil do literatúry:
# zbierka Básnické prvosienky Jozefa Zbranského - túto prvotinu venoval Andrejovi Sládkovičovi. Prejavuje tu lásku k ľudu, k rodičom, k sestre a k bratovi.
Jeho lyrika sa skladá z 8 cyklov:
# 1. cyklus Sonety (21 básní) - konflikt medzi autorovými ideálmi a pozemským životom. Básnik chce uniknúť od zloby a neprávosti pozemského života, do sveta básnickej tvorby. Ale spoznáva, že jeho miesto je na zemi. Predstavujú ideál o ľudskosti, vznešených predstáv o lepšej a krajšej budúcnosti vo svete zla a spoločenských zápasov.
# 2. cyklus Letorosty - 3 časti; vyslovil tu program svojej tvorby
Letorosty I - tvoria umelecké krédo básnika ísť po ceste realisticky
= báseň Dávam z úprimnosti duše - básnik vyslovuje svoj realistický program, je za úprimnosť, proti klamstvu, pretvárke, prázdnym slovám, váži si pravdu a otvorenosť, tento postoj mu prináša veľa trápenia - „.. mne odporným, čo prírode sa prieči,
len pravdy si ctím, prostý obličaj!”
Letorosty II - smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom života.