Pavol Országh Hviezdoslav Hviezdoslavova lyrika

Od osobného k národnému sociálnemu svetovému a všeľudskému v lyrike Hviezdoslava.
Zhodnotiť ideový a umelecký prínos Hviezdoslava do literatúry a jeho programové zameranie. Poukázať na tématiku a pestrosť lyriky. Základné básnické prostriedky v ukážke (zvolania, opakovania, zložené slová, okazionalizmy, metafory, inverzia, presah stopy)
(MO č. 11)

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1921) - narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine - úcta k práci; študoval v Miškovci (vzorom sa mu tu stali Petőfi a Arany - prvé básne v maďarčine); potom prišiel študovať do Kežmarku a Prešova (právo) - začal čítať slovenské knihy (najmä Sládkovič); 1871 - Almanach Napred
- 20 rokov pôsobil v Námestove a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína; nazývajú ho básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským básnikom.
Lyrika Hviezdoslava: Hviezdoslav písal málo básní osobných, podľa neho slovenský básnik má plniť svoje poslanie medzi ľudom. Jeho rodisko - Orava bolo krajom úžasných prírodných krás, ale život v tom čase na Orave bol ťažký. Básnik ho udáva vo veršoch:
„Veď biedna je tá naša Orava
namiesto chleba ušlo sa jej skál”
Za čias Hviezdoslava bola skutočne takou úbohou a biednou. Zabudnutý kraj a zabudnutý ľud, ktorý drel na cudzom a hľadal si živobytie v cudzine. Bolo to v časoch, keď po zatvorení Matice Slovenskej a slovenských gymnázií sa začal stupňovať maďarizačný tlak. Hviezdoslav vstúpil do literatúry:
# zbierka Básnické prvosienky Jozefa Zbranského - túto prvotinu venoval Andrejovi Sládkovičovi. Prejavuje tu lásku k ľudu, k rodičom, k sestre a k bratovi.
Jeho lyrika sa skladá z 8 cyklov:
# 1. cyklus Sonety (21 básní) - konflikt medzi autorovými ideálmi a pozemským životom. Básnik chce uniknúť od zloby a neprávosti pozemského života, do sveta básnickej tvorby. Ale spoznáva, že jeho miesto je na zemi. Predstavujú ideál o ľudskosti, vznešených predstáv o lepšej a krajšej budúcnosti vo svete zla a spoločenských zápasov.
# 2. cyklus Letorosty - 3 časti; vyslovil tu program svojej tvorby
Letorosty I - tvoria umelecké krédo básnika ísť po ceste realisticky
= báseň Dávam z úprimnosti duše - básnik vyslovuje svoj realistický program, je za úprimnosť, proti klamstvu, pretvárke, prázdnym slovám, váži si pravdu a otvorenosť, tento postoj mu prináša veľa trápenia - „.. mne odporným, čo prírode sa prieči,
len pravdy si ctím, prostý obličaj!”
Letorosty II - smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom života.

Zmocňuje sa ho smútok nad stratou príbuzných. Zamýšľa sa aj nad tým čo je trvalé a zisťuje, že trvalá je práca. Typickými básňami zbierky sú: Čierny rok a Pustý dom.
Letorosty III - = báseň Ó prečo nie som víchrom - chce byť víchrom. morom, sopkou, chce zničiť zlo klamárov, zlodejov ,cudzopasníkov, ktorí „žijú z mozoľov čestnej práce”, uvedomuje si svoju bezmocnosť - môže iba zatnúť paste, skloniť hlavu a roniť slzy. Autor vidí krivdy páchané na ľude, v jeho diele sú už počiatky vzbury. Básnik tu prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Kritizuje mravnú skazenosť spoločnosti. Nápravu očakáva od mládeže. Vyjadruje to v:
= báseň Ó mládež naša, tys' držiteľkou rána
= báseň K vám urodzeným veľkomožným - básnik tu vyčíta pánom, ktorí žijú z mozoľov ľudu a pritom ním opovrhujú. Nechávajú ho v zaostalosti, aby ho mohli viac vykorisťovať a potom ho hania a považujú ho za hlúpy ľud.
= báseň Ó práci všetka česť - poukazuje tu na pokrokovú hodnotu práce - dáva zmysel života pre človeka. Do tejto časti patria dve básne, ktoré venoval matke a otcovi:
= básne Priadka a Roľník - videl aj chyby a neresti ľudu. Povedal však, že príčinou je útlak a malé starosti o osvetu. Vyzdvihoval nadanie a pracovitosť a mravné hodnoty ľudu.
# 3. cyklus Žalmy a hymny - autor tu porovnáva svoje vlastné predstavy o živote a ľude so skutočným stavom spoločnosti. Chce pomocou pravdy, krásy a lásky zmeniť svet, ale stroskotáva; V centre žalmyskej Hviezdoslavovej poézie sa ocitá kríza básnikovho svetonázoru. Ten udáva = báseň De profundis ??? (Z hlbokosti duše) - celá báseň ukazuje búriaceho sa Hviezdoslava, hľadajúceho odpoveď na osobné i národné problémy vo viere a náboženstve. V básni, ktorá je vlastne monológom autora, k bohu sa Hviezdoslav ukazuje ako človek plný rozporov. Jeho idealistický svetonázor, náboženská viera je už zbavená pokory, v jeho ume však vládnu pochybnosti, znepokojenia až vzbura.
# 4. cyklus Prechádzky jarom - zachytáva dojmy z hornooravskej prírody a jej čaro, príroda sa stáva jeho novým druhom a tak zabúda na samotu, ktorá ho sužuje. Práve príroda navodzuje u neho predstavu o novozlúčiteľnosti ľudstva.
= báseň Ja starý vychádzajúc - inverzia, prevrátený slovosled
# 5. cyklus Prechádzky letom - nachádzajú sa tu obrazy básnikových dojmov z prírody a z práce roľníkov, uvažuje o zlepšení sociálneho postavenia ľudu.

Básnik vedie v cykle dialóg s prírodou schopnosť obnovy v prírode v ňom vyvoláva pocit nezničiteľnosti ľudstva.
= báseň Zvážajúc z poľa - úcta k ľudskej práci, v lete zváža ľud z polí úrodu, autor ostro vystupuje proti zaháľačom, nad pansky vyzdobený kočiar kladie obyčajný sedliacky drevený povoz a najväčšou ozdobou sú mu mozole a pot ľudí.
# 6. cyklus Stezky - vznikajú po návrate Hviezdoslava z Námestova do rodného Kubína, ozýva sa tu myšlienka starnutia. Prešla jar života a nadišla clivá jeseň, básnik rekapituluje svoje dielo, vyslovuje pochybnosti o spoločenskom účinku svojho diela. Trápi ho aj osud národa a slovanstva ako ozdravovací proces chápe ruskú revolúciu 1905, vyjadruje to v:
= báseň Ach búri, ??? sa to v slovianstve
# 7. cyklus Dozvuky - 3 - dielny cyklus, plný tmavých myšlienok, žiaľ nad ubúdaním tvorivých síl, pochybnosti o zmysle svojho diela, má pocit, že žil a tvoril zbytočne.
# 8. cyklus Krvavé sonety - básnik ho napísal v roku 1914 - odsúdil vojnu ako strašnú krivdu na ľudstve ,ukazuje aj príčiny vojny. Práve pre protivojnový charakter nemohol cez vojnu vyjsť. Hviezdoslav si kladie otázku čo vyvolalo vojnu a sám nachádza i odpoveď, že to bolo sebectvo jednotlivcov, pre ktorých vojna znamenala veľké zisky. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve, pričom jeho úvahy sú ostrou obžalobou i nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou, jej vzdelanosťou i kultúrou. V záverečných sonetoch tohto „spevu o krvi” vyslovuje túžbu po miery i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.
= báseň A národ oboril sa na národ - vysvetľuje zmysel, úmysel vraždiť, ničiť, dal obraz vojny, ľudia sú ukrutnejší ako zvieratá okrem života ničia aj kultúru.
= báseň Ó vráť sa skoro mieru milený - túžba po miery (kráľovstvo lásky), nechce sa stretávač s vdovami, sirotami a vyzýva ku práci.