DEJ:

Dej sa začína v súdnej sieni, v ktorej je odsúdený hlavný predstaviteľ tohto diela na trest smrti. Tento muž, omámený hrôzou zo strašného rozsudku, len s ťažkosťou vníma okolie. Situáciu psychicky nezvládne a zamdlie. Keď sa prebudí z hlbokého spánku, uvažuje nad svojou existenciou. Pri návrate z mdlôb k životu prechádza dvoma štádiami: najprv sa snaží pochopiť duchovnú, psychickú a potom telesnú existenciu. Len pri slabom vnímaní si uvedomuje svoj prenos do "žaláru smrti". Po dlhom stave bezmocnosti sa zločinec preberá a začína vnímať svoje telo. Snaží sa rozpamätať, čo sa vlastne stalo. Cítil, že nespútaný leží na zemi. Dosiaľ však neotvoril oči. Po dlhom odhodlávaní, urobiť to, sa jeho najhoršie obavy potvrdili. Obklopovala ho tma večnej noci a neznesiteľne dusný vzduch. Bez pojmu o čase začal skúmať priestor, v ktorom je uväznený. Kladúc kroky popri hladkých kamenných stenách, chcel zistiť veľkosť kobky, v ktorej sa ocitol. Po páde na šmykľavej podlahe ho opäť premáha neprekonateľný spánok. Keď sa prebudí, nachádza pri sebe bochník chleba a džbán s vodou. Po nasýtení pokračoval v ceste okolo kobky. Vypočítal, že obvod celého priestoru je päťdesiat metrov. Narazil na veľa uhlov v múroch, a tak si nevedel utvoriť nijakú predstavu o tvare podzemného väzenia. Rozhodol sa prejsť krížom cez plochu žalára. Prešiel tak zo desať - dvanásť krokov, potkol sa a spadol na tvár. Brada mu ležala na dlážke, no pery a horná časť hlavy sa nedotýkali ničoho. Spoznal, že spadol na samom okraji kruhovitej jamy. Táto nehoda mu pomohla iba o vlások uniknúť smrti.
Po dlho vymáhanom spánku sa prebudil a opäť pri sebe našiel bochník chleba a džbán s vodou ako predtým. Po uvážení zistil, že v čaši bola nejaká droga, lebo len čo dopil, prišla na neho neznesiteľná ospanlivosť. Keď sa zobudil, tenký lúč svetla osvetľoval celú kobku. Prišiel na to, že obvod múrov meral sotva dvadsaťpäť metrov a základný tvar väzenia bol štvorcový. Jeho postavenie sa podstatne zmenilo, kým spal. Teraz ležal vystretý na chrbte na akomsi nízkom drevenom lešení, pripútaný dlhým remeňom. Na strope spozoroval postavu Času, ale namiesto kosy držala v ruke veľké kyvadlo, aké býva na starožitných hodinách. Po dlhšom skúmaní zaznamenal pohyb kyvadla. Zo studne, vedľa ktorej ležal, sa zrazu vynorilo množstvo obrovských potkanov. S pažravosťou v očiach hltavo žrali jeho jedinú obživu.