Básnické dielo Ivana Kraska je veľmi rôznorodé.V jeho diele sa stretávame s rôznymi udalosťami v živote.
Prostredníctvom svojich básní vystupoval celý život proti sociálnej nespravodlivosti, krivdám, neprábosti, neslobody a zotročenia.Na pomoc si často brával aj biblické príbehy.
Je známy svojim vzťahom k českej kultúre, ktorá mala na neho oveľa lepší vplyv ako slovenská.
Niektoré jeho básne sú rozporuplné.Odráža sa v nich téma lásky a vzťah k druhému človeku.Vo svojich dielach sa pozerá na svet s dôverou, chce, aby okolo neho bolo množstvo ľudí.To sa však veľmi nedarí.Pri strete citov sa veľmi často objavuje vždy nový smútok zo stroskotania túžby a veľká osamelosť.
Autor často zisťoval, že aj keď seje do oráčiny zrno, vzíde mu tŕnie, keď seje lásku, vyrastie tmavý ošiaľ, hrejivé oči sa menia na mrazivo chladiace, dom milej sa zmenil na mohylu.
Jeho túžby sú často nesplnené, prichádza všade pozde, šťastia je veľmi málo.
V prvých básňach sa tento smútok a beznádej prejavuje častejšie.Ale potom sa snaží ísť dopredu.
V básni Aminke a Moje piesne chce premôcť smútok, bezútešnosť.To sa odzrkadľuje aj v básňach Plachý akord, Prší, Za oblokmi.Vyrozprával tu aj o sile túžby, nenaplnenosti citov.Vystupuje tu aj lyrický hrdina.
Niektoré básne sú veľmi jednoduché, jednotvárne, prosté, ale zároveň pôsobivé.Autor tu vystupuje ako moderný básnik.No predsa sa hlási k Hviezdoslavovi ako svojmu vzoru, rozdávajúcemu silu a život.Ale hneď sa táto sila mení na smútok, ktorý je poprepletaný takmer celým dielom.Stále prežíva drámy srdca.
Pozorúhodnou je báseň Jehovah, kde porovnáva svet vnútra a vonkajšieho sveta.Tieto stavy spája so živorením svojho národa.Stáva sa vzdorovitým, nechráni národ, ale naopak privoláva na neho tie najhoršie rany.Zatiaľ čo Hviezdoslav by sa pozviechal, Krasko stráca akúkoľvek nádej.Ale neprestáva bojovať o ľudské šťastie.
Aj velikán Vajanský praje básnikovi “ Šťastlivú cestu “ z tieňov k svetlu.
V básni Noc a ja popiera staré a istoty chce mať nové.Túži po niečom modernejšom, novom.Niektoré básne ako sú Tak nedočkave, Dnes, Hôrne kvety vädnú sa venuje svojej snúbenici.
Doma, Otrok, Otcova roľa znamená primknutie sa k ľudu, vo Vesper dominicae sa búri.
Veľká skúška a veľké víťazstvo sa prejavuje v Baníkoch, kde ho pokúša diabol.Cíti sa trpiaci a mučený.Pochybuje o svojom rozume.V závere čaká slobodu.
Torba Ivana Kraska nie je veľmi rozsiahla, ale je to dielo znamenajúce novú epochu v dejinách slovenskej literatúry.