Pri výbere a zdôrazňovaní vlastností sa v podstate pridržiavajú barokovej antitetickosti, ale v absolútnej väčšine zvýrazňujú negatívne, nepríjemné, nežiadúce vlastnosti, ktoré lepšie vystihujú stiesnené barokové životné pocity a predstavy a dusnú barokovú atmosféru: nestálosť, pominuteľnosť a márnosť ( štestí okruhlému), metafyzickú hrôzu ( diabli pekelní), surovosť ( s bičem krvavým), ukrutnosť (úžerník zlorečený) a pod. Takéto ťažké barokové epitetá zväčša typizujú drsnú skutočnosť, ale zároveň otvárajú všetky cesty k jej kritike, lebo významne pomáhajú pri zobrazovaní svojho kontrastu: vznešených mravných ideálov. Synekdochy nahrádzajú širší pojem užším pojmom alebo užší širším. Expresívne zafarbujú mravoučné myšlienky(Horší páni od zbojníkúv, když jim svet nebrání). Metafory sú veľmi emocionálne, expresívne, plastické(aj topického druhu) a dynamické. V podstate majú barokový charakter. Reprezentujú obrazy negatívnych stránok života, patetické hyperbolické a naturalistické zafarbenie, sklon k perifrázam a preberanie ľudových zdrojov. Nebývajú však exkluzívne zložité a temné, lebo neprestávajú slúžiť ako adekvátny a zrozumiteľný básnický výraz reálnej skutočnosti, ktorá je zväčša aj ich prameňom. Vyjadrujú etické predstavy, mravoučné myšlienky a hlavne morálny pátos a rozhorčenie (a bohatí na chudobných svoje paše majú). Morálny pátos a rozhorčenie im dodávajú hyperbolické zafarbenie a rozširujú ich do jednoduchších perifráz (nestríha jich, ale lúpi, až k nebi volajú). V niektorých metaforách ešte cítiť pôvod z ľudového hovorového jazyka (tmu má v očoch).
Personifikácie sa realizujú celými reťazcami kumulovaných obrazov. Vyslovujú dôležitosť a moc konkrétnych alebo abstraktných vecí (napr. dôležitosť a moc peňazí práce).
Hyperboly sú typickým barokovým štylistickým prostriedkom. Zodpovedajú barokovej patetickosti, nadsadzovaniu, dynamickosti pohybu a vzletu. Zvyšuje sa nimi rozpätie medzi realitou a jej básnickým zobrazením. Ako nositeľky morálneho pátosu a rozhorčenia prenikajú do rozmanitých trópov, určujú charakter point básní (Tu pokloje neni v zemském obydlení), ba formujú aj celé básne (Hle, človek opilý – žádnému nemílý). Anafory opakujú tie isté slová na začiatku viacerých veršov. Zväčša stoja na začiatku dvojverší a niekedy majú slovnú podobu trochu zmenenú. Expresívne zdôrazňujú nejaký fakt, skutočnosť alebo predstavu , hlavne v spojení s patetizujúcou hyperbolou ( Jak poddaných máš bohatých, dost si juž bohatý,/ jak poddaní sú žebráci, nemáš nic ani ty.), klimatickým stupňovaním pojmov od menej dôležitých k dôležitejším alebo výrazov od slabších k silnejším (Bellona, boje bohyna, i Mars je búh boje,/..