Never snovi,
babe a koňovi.

Jako kdo vetry naháňá, neb stín do rúk chytá,
tak ten, kdo v nejakej veci od snuv pravdu pýtá.
Vetru žáden nedohoní, ani stín nechytí,
ani ze snuv i nejmenšej pravdy nepochytí.

Sny se ploďá z fantazie, ktoré nič neví,
protož o budúcích vecách pravdu nevyjeví.
Fantázia ze sny svými mnohých oklamala,
vzbudila nádej u bláznuv, však im nič nedala.

Nedal búh budúce veci lidem k vedomosti,
kdo ich chce ze snuv poznávať, žije v všetečnosti.
Nechtej veriť starej babe, psovi a koňovi,
pánom, lhárom a hádačom, fantazie, snovi.

Vysvetlenie: Sny plodiace sa z fantázie už mnoho ľudí oklamali a vzbudili falošnú nádej. Treba ostať realistom
a hlavne požívať zdravý rozum. Podľa autora je odsúdeniahodné veriť v sny a byť poverčivý.






Motivický a tematický okruh vzťahu k ľuďom zahŕňa motívy a tematiku, ktoré si všímajú osobný život a jeho zaradenie do ľudskej spoločnosti (ľudské vlastnosti, cnosti a necnosti, šťastie, zdravie, životospráva, hygiena, výchova, vzdelanie, správanie, priateľstvo, manželstvo, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi starými a mladými a vôbec medzi ľuďmi). O kladných i záporných ľudských vlastnostiach medituje Gavlovič v rámci rozmanitej tematiky, ale venuje im aj samostatné básne. Z cností vyzdvihuje dobré mravy, čisté svedomie, múdrosť, sebapoznanie, sebaovládanie, pracovitosť, vďačnosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, skromnosť, trpezlivosť, opatrnosť, predvídavosť, ústupčivosť a málovravnosť. Z necností odsudzuje nemravnosť, chlipnosť, lenivosť, márnivosť, pachtenie po hodnostiach, samochválu, pochlebovanie, pokrytectvo, pýchu, klamstvo, faloš, skúposť, závisť, ohováranie, veľavravnosť, hašterivosť, nenávisť, zlobu, prchkosť, hnev a ukrutnosť. Veľa miesta venuje i pranierovaniu nestriedmosti, najmä opilstva. Opilstvo škodí rozumu i zdraviu a zapríčiňuje biedu. Na opitého človeka je aj nepríjemný pohľad. Gavlovič považuje za pravé šťastie božiu milosť. Uznáva však i pozemské šťastie ku ktorému patrí potešenie z detí, pokoj od nepriateľov, vydarené manželstvo, nepoblúdenie, verné priateľstvo, spravodlivosť, služba dobrému človekovi, vyhýbanie sa úžerníkom, množenie všetkého dobrého a najmä božia bázeň. K šťastiu ráta aj iné veci, ale vždy zdôrazňuje jeho vrtkavosť a pominuteľnosť. Zdravú myseľ podmieňuje zdravie. Zdravie upevňuje veselosť a prechádzky. Škodí mu žiaľ hnev, závisť, rozkoš a nestriedmosť. V zdraví sa napokon lepšie prekonáva i psota. Ak človek ochorie, musí znášať svoj stav trpezlivo. Lekárov si treba uctievať. Nadmerné užívanie liekov však škodí zdraviu a osoží vrecku lekárov, o čom hovorí Gavlovič satiricky. Pre zachovanie zdravia je dôležitá i dobrá životospráva a hygiena. Najlepšia životospráva spočíva v práci a skromnom jedle i pití. Preto Gavlovič venuje veľa pozornosti striedmosti. Zdraviu škodí i dlhé vyspávanie. Medzi najpotrebnejšie hygienické návyky patrí čistota tela i odevu, ale i prostredia, v ktorom človek žije. Závažné miesto v ľudskom živote zaujíma výchova. Výchova detí je ozajstné umenie. Má smerovať k osvojeniu cností, dobrých mravov a pracovnej zručnosti.