Statočná a tvorivá práca je matkou všetkého, čo vidieť na svete. Utužuje zdravie, silu a prinášajú úctu. Najviac si ceníme veci nadobudnuté prácou. Práca sa má vykonávať bez prinútenia a s usilovnosťou, ale nenáhlivo. Osvieženie prináša odpočinok a veselosť. Človek sa nesmie dať odradiť od práce pri prvom neúspechu. Nesmierny význam pre ľudskú spoločnosť má sedliacka práca. K najväčším dobrodeniam na svete patrí pokoj a mier a k najhroznejším nešťastiam nepokoj, rozbroje a vojny. Svet speje k skaze, lebo v ňom vládne neprávosť a rozbroje. Rozbroje robia nespokojní ľudia , ktorí sú v čase pokoja smutní. Zdrojom starostí, nepokojov je aj ľudská túžba po osobnom vlastníctve, náchylnosť k zlému a namáhavá práca. Gavlovič uznáva spravodlivý boj za krajinu, kráľa a boha, ale všeobecne odsudzuje vojny. Gavlovič vyzdvihuje vlastenecké city a najkrajšími slovami sa vyjadruje o láske k vlasti, pod ktorou myslí krajinu, kde sa človek narodil a bol vychovávaný. Na vlasť sa nesmie zabúdať. Veľké bláznovstvo je tupiť svoju vlasť a vnucovať jej cudzie mravy. Zastávanie hodnosti úradov prináša len starosti , ba čím väčšmi hodnosť a úrad , tým väčšie nebezpečenstvo. Hodnosť a úrad neraz kazí ľudskú povahu. Veľkým zlom je úplatkárstvo. Do úradov sa majú vyberať len vhodní ľudia. Súdy majú byť spravodlivé. Žiaľ prikázania platia len pre chudobu a vina sa musí potrestať, ale sudca nesmie súdiť unáhlene a má dať vinníkovi možnosť polepšiť sa. Pred súdmi by sa človek nemal ukrývať. Pravotiť sa s mocnými prináša len škodu. Sudcovia, ktorí berú úplatky, sú nespravodliví lúpežníci. Gavlovič ako hlásateľ chudoby zatracuje bohatstvo a boháčov a zvelebuje chudobu a bedárov. Bohatstvo je pominuteľné a prináša iba súženie a starosti. Lepšie nič nemať a nebáť sa, že človek o to príde. Boháč by mal byť štedrý k chudobe. Pravda, peniaze vládnu svetom, a preto Gavlovič ironizuje ich všemohúcnosť. Gavlovič glorifikuje chudobu. Chudoba je matkou cnosti a netreba sa za ňu hanbiť, ale trpezlivo ju znášať. Poskytuje šťastný a bezprostredný život, a preto je chudoba lepšia ako bohatstvo. Mnohých však zvedie k zlému, a preto je pre nich najlepšie nebyť ani chudobným ani bohatým. Horšia ako chudoba je zadĺženosť. Zapríčiňuje najväčšie súženie a biedu, najmä u sedliakov. Chudoba robí ľudí súcejšími na práce. Vynašli všelijaké remeslá, práce i znalosti vyžadujúce si šikovnosť rúk a rozumu. „Kumšty“ trvajú naveky, kým bohatstvo sa pominie. Chudoba napokon „kumšty“ aj zdokonalila, čo poukazuje na dôvtip, nadanie a schopnosti chudobného ľudu.