Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hugolín Gavlovič Valaská škola mravúv stodola
Dátum pridania: | 30.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Karol Schlesinger | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 546 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 20.5 |
Priemerná známka: | 2.92 | Rýchle čítanie: | 34m 10s |
Pomalé čítanie: | 51m 15s |
Gavlovičove básne, ktoré sa dotýkajú vzťahov medzi bohatými a chudobnými, medzi pánmi a bedármi a medzi vrchnosťou a poddanými, charakterizuje úprimný obdiv a láska k chudobnému, poddanému ľudu a hlboká antipatia voči pánom a boháčom, ktorá vyúsťuje do kritiky ich života, morálky a postoja k nižšie postaveným spoločenským vrstvám. Bohatí a chudobný sú rovní v smrti, ale nerovný v živote. Chudobný je však šťastnejší. Chudobný sa nemá priateliť s boháčom , lebo mu je to len na škodu. Boháč nesmie od seba odháňať psotného, ba nemal by s chudobným ani pravotiť. Medzi boháčmi a chudobou panuje nerovnosť a nepriateľský stav. Nepriateľmi chudobných sú úžerníci. Gavloviča rozhorčuje sociálna nespravodlivosť. Z hľadiska utláčanej chudoby pertraktuje i vzťahy medzi pánmi a bedármi. Chudobný človek sa nemá spolčovať s pánmi, lebo sú úlisní a zaobchádzajú s chudobou ako vlk s baranom. Pánska láska má však krátke trvanie. Vzťahy medzi vrchnosťou a poddanými majú byť vzťahmi dobrotivého otca k poslušným deťom. Vrchnosť si treba ctiť a ako božiu ustanovizeň i poslúchať. Vrchnosť nesmie byť tyranská , skúpa , ukrutná, nespravodlivá a zdieračská. Vláda, ktorá lúpi poddaných nemá dlhé trvanie. Podobné vzťahy ako medzi vrchnosťou a poddaným majú byť i medzi gazdom a čeľaďou. Gazda nesmie byť ukrutný a čeľaď pyšná a zlodejská. Gavlovičova nemilosrdná kritika sociálnych nezrovnalostí pripomína v mnohom osvietenské kritické myslenie ale v podstate neprekračuje hranice barokovej kresťanskej filantropie. Autor verí v spravodlivú vrchnosť a napomína ľud k bezvýhradnej poslušnosti a k pokornému znášaniu krívd. V hľadaní spravodlivosti ho odkazuje na posmrtný život a na boha. Voják dvum bohum na obeť se kŕmí.
Bellona, boje bohyňa, i Mars je búh boje,
zrodila Juno v Thracii této deti dvoje.
Bellona s bičem krvavým spokojne nestojí
a Mars s mečem k bíde lidskej po všem svete brojí.
Nenecháva pri pokoji pri pluhu sedláka,
musí chovať v čas pokoje v dome svém vojáka.
Má se dobre na kvartíri voják vykŕmiti,
aby na obeť dvum bohum mohel súcí byti.
Tu se krmí jako baran, krev vyleje v boji,
neb Mars i sestra Bellona o krev jeho stojí.
Kdyby Mars ani Bellona nebyla na svete,
nehynuli by od meča mládenci v svém kvete.
Vysvetlenie: V mravnom ponaučení autor vyjadruje odpor k vojne. Je nezmyselná, zbedačuje ľudí, vyvražďuje
mládež a sedliak na ňu dopláca i v mieri, pretože musí vo svojom dome prechovávať vojakov.
Boh vojny Mars a bohyňa Bellona ustavične znepokojujú svet.
Podobné referáty
Hugolín Gavlovič Valaská škola mravúv stodola | SOŠ | 2.9234 | 482 slov | |
Hugolín Gavlovič Valaská škola mravúv stodola | SOŠ | 2.9540 | 373 slov |