Keby nebolo tých dvoch, nezomierali by ľudia vo vojnách.



Veľmi je hlúpý,
kdo vlast svú tupí.

Sladký je chren červíčkovi, když se vnem uléhne,
a jak z neho kdy vyleze, zas se k nemu ťáhne.
Sladká je vlasť človekovi, v ktorej sa narodí,
kterú sladkosť v človekovi prirodzenosť plodí.

Blázen je, kdo pred inými svú vlasť potupuje ,
s potupením svojej vlasti cudzú vychvaľuje.
Kdo vlasť svoju potupuje, i sám seba haní,
nevďačný je, kdo úctivosť svéj matky nebrání.

Když je vlasť v neúctivosti, i ten bez cti býva,
kerý v neúctivej vlasti narodzení mívá.
A tým vetšé pro nevdečnosť potupení získá,
jak nálezky, cudzé mravy do svéj vlasti vtíská.

Vysvetlenie: V tomto „koncepte“ sa vyzdvihuje láska a úcta k vlasti a domácim tradíciam a zatracuje sa
znevažovanie vlasti a pohŕdanie tradíciami. Človekovi je sladká, milá vlasť v ktorej sa narodil. Iba hlupák a blázon haní svoju vlasť a vychvaľuje cudzinu, lebo tým tupí aj seba a svoju česť. No ešte väčšmi sa potupuje, keď do svojej vlasti prinesie cudzie zvyky a mravy.


Peníze všecko múžú.

Kdekoliv neni penezí, neni iných vecí,
a kdo má peníze, temu klaňajú se všetci.
Peníze čiňá na svete človeka vzácného,
neb ho všetci nazývajú blahoslaveného.

Nech bude kdo nejsprostejší, nech nič nemá v hlave,
jestli bude penežitý, predse bude v sláve.
Kdo má v hojností penezí, nemá nedostatku,
za peníze i príteľuv rozmnoží i statku.

Veľmi mocné sú peníze, na svete panujú,
všeckým lidem ku rozličným prácám rozkazujú.
Peníze v svete za boha snáď by sa hlásili,
kdyby štestí okrúhlemu poddané nebyli.

Vysvetlenie: V mravnom ponaučení sa hovorí o moci peňazí. Sú nestále – raz ich človek má, inokedy nie. Moc
peňazí zahŕňa i bezcenného človeka najlepšími spoločenskými hodnotami a životnými možnosťami.
Nabádajú ľudí k rozmanitým prácam, ale môžu aj veľkému hlupákovi priniesť úctu, slávu, priateľov a majetok. No ich moc stroskotáva na vrtkavom šťastí. Prvňá robota nebýva bez chyby.

Jak se ti čo nepodarí v užitečném skutku,
preto ze zúfanlivosti nevchoď do zármutku.
Múžeš znova probovati, jestli máš slobodu,
nahradíš s pilnejšú prácú tvú prvnejšú škodu.

I Matiaš, kráľ uherský, prvňú bitku stratil,
však udatnosť a i nádej preto neutratil.
Naučil se z teho lepej bitky začínati,
prvňá škoda ví budúcé štestí znamenati.

Začni ináč aneb lepej, čo ti prv zle vyšlo,
aby i prvnejšé dílo ku úžitku prišlo.
Nemúdrí, kterí pro chybu dílo nechávajú,
obyčejne prvné dílá bez chýb nebývajú.

Vysvetlenie: Málokedy sa nám všetko podarí na prvý raz. Preto sa nikdy nemáme vzdávať, a do druhého pokusu
ísť s ešte väčším odhodlaním. Treba sa z toho predošlého poučiť a pri druhom pokuse začať inakšie, resp. lepšie. Iba hlúpi ľudia nepokračujú v svojej práci iba preto, že predtým urobili chybu.





Gavlovičovú skladbu motivicky a tematicky oživujú ohlasy ľudovej poézie (Jak pálená žena pije, tam muž pred nú nic neskyje) a najmä zveršované bájky a anekdoty, napr.