Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá podplácala, kŕmila, opíjala.






























Ján Kalinčiak-životopis+tvorba



Najvýznamnejší a najkritickejší štúrovským prozaik, ktorého tvorba smerovala k realizmu. V štyridsiatych rokoch patril medzi najplodnejších literárnych tvorcov.Jeho historické povesti sa líšia od prác súčasníkov.Na historickom pozadí zobrazuje ľudské vášne a drámy.Nedodržiava ani dobovú schému, podľa ktorej dobro víťazilo nad zlom.U Kalinčiaka hynú postavy dobré aj zlé. V jeho povestiach sú konflikty jednotlivca so spoločnosťou, lásky a povinnosti, srdca a rozumu. Súčasťou jeho tvorby bola literárnokritická činnosť.Bol proti napodobňovaniu ľudovej slovesnosti,proti klasicistickej poézii a obraňoval klasicizmus.Zdôrazňoval zobrazovanie objektívnej reality.Bol náročný a kritický nielen voči iným,ale aj k svojej tvorbe.Svojou literárnou,teoretickou,publicistockou a pedagogickou činnosťou patril k najvyhranejším osobnostiam štúrovskej generácie. Narodil sa 10.augusta 1822 v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára.Veľký vplyv na jeho neskoršiu tvorbu mala matka,zemianka z Vrútok, bola vraj živou kronikou všetkých zemianskych rodín v Turci a rada mu o nich v detstve rozprávala.Otec zas mal záľubu v histórii.Od roku 1831 pôsobil vo Svätom Jáne v Liptove. Školské roky si odbavil v Gemeri, kde sa naučil po maďarsky, a v Levoči.Roku 1839 prišiel do Bratislavy a hneď vstúpil do krúžku slovenskej mládeže (Spoločnosť česko-slovanská) Na schôdzkach Ústavu vystupoval s básňami,v ktorých sa vyznával z vernosti k slovenskému rodu a k Slovanstvu. Túžbu predstaviť aj slovenskému ľudu hrdinské postavy z jeho minulosti , tak vyznela i jeho epická báseň Králův stůl(Tatranka 1842 ). Jeho lite- rárne začiatky sú druhovo i žánrovo pestré. Zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi, písal poéziu a ako jeden z mála štúrovskej generácie prózu.Horlivo písal básne, historické prózy, ba dokonca aj humoristické poviedky do študentského časopisu Buben. Jeho ro- mantické básne vyjadrujú bojovnosť, túžbu po čine nemožnosť ho uskutočniť, napr. v znárod -nenej bojovnej básni Bojovník a Šuhaj zabitý , ale aj sklamanie v láske,báseň Márii. Už počas štúdií si získal meno najlepšieho poviedkara.Z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci(1842)z čias Matúša Čáka,ktorého idealizoval podobne ako ostatní štúrovci.(Gróf F.Pulszky v nej zistil prejav uhorského vlastenectva).V októbri 1843 odišiel na štúdium do Halle, kde sa venoval filológii a histórii.Po dvoch rokoch sa vrátil a pôsobil ako vychovávateľ vo Vindšachte.